Národná rada SR dňa 9. apríla 2002 schválila zákonom č. 247/2002 Z. z. ďalšiu, v poradí už ôsmu novelu zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorá nadobúda účinnosť od 1. 1. 2003. Táto novela zákona o daniach z príjmov sa sústreďuje na riešenie 3 základných okruhov problémov, ktorými sú:
* vytvorenie legislatívnych podmienok pre všetky právnické osoby na poskytovanie 1 % nimi zaplatenej dane na verejnoprospešné účely tak, ako to zákon o daniach z príjmov už od 1. 1. 2002 umožňuje fyzickým osobám,
* spresňuje spôsob daňového zaobchádzania s dotáciami, príspevkami, podporami poskytovanými zo štátneho rozpočtu fyzickým osobám,
* zároveň sa novelizuje aj zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
1. 1 % zaplatenej dane na verejnoprospešný účel
Súčasne platný zákon o daniach z príjmov umožňuje poskytnúť podiel zaplatenej dane vo výške 1 % na verejnoprospešný účel len fyzickým osobám na základe daňovej povinnosti vyčíslenej v daňovom priznaní za rok 2001 alebo u fyzických osôb uplatňujúcich paušálnu daň už aj na základe daňového priznania podaného na rok 2002, pretože táto sa platí za zdaňovacie obdobie vopred v termíne do 31. marca bežného roka. V záujme podpory a rozvoja tretieho sektora, tzv. mimovládnych organizácií a zabezpečenia financovania ich činnosti, novela zákona o daniach z príjmov č. 247/2002 Z. z. vytvára obdobné podmienky, ako majú fyzické osoby už v roku 2002, aj pre právnické osoby od roku 2003. To znamená, že aj právnické osoby budú mať možnosť rozhodnúť komu, na aké účely a v akej výške poskytnú časť nimi zaplatenej dane. Za tým účelom sa zákon o daniach z príjmov dopĺňa o nové ustanovenia § 51a a § 56a, ktorými sa určujú pre právnické osoby podmienky, za ktorých sa môžu stať poskytovateľmi 1 % nimi zaplatenej dane na verejnoprospešné účely a rovnako tieto ustanovenia určujú okruh právnických osôb, ktoré sa môžu stať prijímateľom 1 % dane zaplatenej inými právnickými osobami. Táto úprava zákona o daniach z príjmov nezakladá žiadnu zmenu v spôsobe výpočtu daňovej povinnosti daňovníka voči štátnemu rozpočtu. Výška odvedenej dane ostáva rovnaká, daňovník má ale možnosť rozhodnúť o prerozdelení časti jeho daňovej povinnosti a sám podľa vlastného uváženia určí, komu poskytne časť svojej dane na financovanie verejnoprospešnej činnosti. Ak by daňovník nevyužil možnosť poskytnutia 1 % zaplatenej dane, jeho daňová povinnosť ostáva nezmenená a celá výška zaplatenej dane (100 %) plynie do štátneho rozpočtu. Zároveň táto úprava nevylučuje ani súbeh poskytnutia daru obciam a právnickým osobám so sídlom na území SR podľa ustanovenia § 20 ods. 7 zákona o daniach z príjmov, pričom hodnota takto poskytnutého daru musí byť najmenej vo výške 2 000 Sk a najviac v sume 2 % zo základu dane na zákonom vymedzené účely.
Právnická osoba ako poskytovateľ 1 % zaplatenej dane
Ustanovenie § 51a ods. 1 zákona o daniach z príjmov síce umožňuje každej právnickej osobe, ktorá je súčasne daňovníkom dane z príjmov právnických osôb, poskytnúť podiel zaplatenej dane na verejnoprospešný účel, ale zároveň stanovuje tzv. minimálnu výšku podielu zaplatenej dane na verejnoprospešný účel sumou, ktorá nesmie byť nižšia ako 250 Sk. To znamená, že právnická osoba môže využiť toto stanovenie zákona len vtedy, ak minimálna výška daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie je vo výške 25 000 Sk, z čoho 1 % zaplatenej danej je suma 250 Sk. Ak by však daňová povinnosť právnickej osoby bola napríklad na úrovni preddavkovo platenej dane podľa § 21 ods. 4 ZDP len vo výške 24 000 Sk alebo daňovník by bol stratový, nemôže za príslušné zdaňovacie obdobie využiť ustanovenie § 51a o poskytnutí podielu zaplatenej dane. Pri porovnaní minimálnej výšky podielu zaplatenej dane na verejnoprospešný účel právnickými osobami (250 Sk), s minimálnou výškou podielu zaplatenej dane na verejnoprospešný účel s fyzickými osobami (20 Sk), vidíme, že táto suma je u právnických osôb síce podstatne vyššia, z čoho však vyplýva aj možnosť poskytnutia podielu zaplatenej dane právnickými osobami viacerým právnickým osobám -- prijímateľom dane, na rozdiel od fyzických osôb, ktoré môžu podiel zaplatenej dane poskytnúť len 1 právnickej osobe. Zákon č. 247/2002 Z. z., ktorým sa novelizuje zákon o daniach z príjmov, nadobúda účinnosť od 1. 1. 2003, čo znamená, že právnické osoby môžu prvýkrát za zdaňovacie obdobie roku 2003 poskytnúť 1 % nimi zaplatenej dane na verejnoprospešné účely, a to v roku 2004 pri podaní daňového priznania za rok 2003.
Komu a na aké účely možno poskytnúť 1 % zaplatenej dane
Okruh právnických osôb -- prijímateľov, ktorým je možné 1 % zaplatenej dane poukázať, je stanovený v § 51a ods. 3 rovnako ako zákon ustanovuje v § 48, t. j. takýmito právnickými osobami môžu byť len:
a) občianske združenia založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov,
b) nadácie založené podľa zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách (ktorým je zároveň zrušený zákon č. 207/1996 Z. z. o nadáciách v znení zákona č. 147/1997 Z. z. s účinnosťou od 1. 3. 2002),
c) neinvestičné fondy založené podľa § 2 ods. 2 písm. a) až f) zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona č. 207/1996 Z. z.,
d) neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby založené podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby,
e) účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti podľa § 6 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností,
f) organizácie s medzinárodným prvkom založené podľa zákona č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej republike v znení zákona č. 157/1989 Zb.,
g) Slovenský Červený kríž.
Vymedzenie činnosti prijímateľov 1 % zaplatenej dane je stanovený v § 51a ods. 4. To znamená, že každá právnická osoba, aby sa mohla stať prijímateľom 1 % zaplatenej dane musí vo svojom predmete činnosti mať uvedenú niektorú z nasledujúcich činností:
h) rozvoj a ochrana duchovných hodnôt,
i) ochrana ľudských práv,
j) ochrana a tvorba životného prostredia,
k) ochrana a podpora zdravia a vzdelávania,
l) podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých,
m) poskytovanie sociálnej pomoci,
n) zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt,
zároveň je každý prijímateľ dane povinný aj preukázať použitie prostriedkov na stanovený účel.
Pôsobnosť Notárskej komory SR
Právnická osoba, ktorá sa chce stať prijímateľom 1 % zaplatenej dane, musí, okrem právnej formy a predmetu činnosti, spĺňať aj ďalšie podmienky, aby mohla byť zapísaná do zoznamu prijímateľov dane nasledovne:
-- nesmie mať nedoplatok na dani z príjmov právnických osôb ani nedoplatok na dani z príjmov fyzických osôb ako platiteľ dane (zamestnávateľ),
-- nesmie mať nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie, na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a nedoplatok na príspevku na poistení v nezamestnanosti, čo preukazuje potvrdením príslušného orgánu, musí mať v banke zriadený účet,
-- vznik daňovníka sa viaže najneskôr k 31. decembru roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa § 51a ods. 5,
-- splnenie podmienok osvedčuje notár každoročne v bežnom roku v čase od 1. septembra do 15. decembra. Ak spĺňa zákon stanovené podmienky je Notárskou komorou k 31. decembru zapísaný do centrálneho registra prijímateľov dane pre nasledujúci rok, ktorý sa zverejňuje v termíne do 15. januára kalendárneho roka v ktorom je možné prijímateľom poskytnúť podiel zaplatenej dane,
-- takto získané prostriedky je prijímateľ povinný použiť najneskôr do konca roku nasledujúceho po tom roku, v ktorom mu boli prostriedky poukázané správcom dane (napríklad ak budú prostriedky poukázané na účet prijímateľa v roku 2004, je povinný ich použiť v súlade s § 51a do konca roku 2005),
-- prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb (§ 48) a právnických osôb (§ 51a) je vyšší ako 100 000 Sk, je povinný za každý rok zverejňovať presnú špecifikáciu použitia prijatých prostriedkov prostredníctvom Obchodného vestníka.
Termín na podanie vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane
Podiel zaplatenej dane sa poskytuje na základe "vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane" za zdaňovacie obdobie vždy do 15 dní po uplynutí lehoty na zaplatenie dane podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Podľa § 39 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov je termín na zaplatenie dane z príjmov stanovený najneskôr do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Zároveň však zákon o správe daní a poplatkov v § 39 ods. 6 umožňuje správcovi dane z dôvodov stanovených v zákone predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania:
-- na základe žiadosti daňovníka alebo z vlastného podnetu až o 3 mesiace (do 30. júna), alebo ak daňové priznanie daňovníkovi vypracúva daňový poradca, je možné lehotu na podanie predĺžiť až do 30. júna, a to na základe plnomocenstva pre daňového poradcu na zastupovanie daňovníka, ktoré musí byť miestne príslušnému správcovi dane doručené najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia,
-- prípadne ak súčasťou príjmov uvedených v daňovom priznaní sú aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, môže správca dane predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania až do 30. septembra roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V týchto prípadoch logicky daňovník podáva vyhlásenie o poskytnutí 1 % zaplatenej dane do 15 dní po uplynutí termínu na podanie daňového priznania, ktorý je zároveň aj termínom splatnosti dane. To znamená, že ak správca dane predĺži daňovníkovi termín na podanie daňového priznania do 31. mája, daňovník môže podať vyhlásenie o poukázaní 1 % zaplatenej dane najneskôr do 15. júna.
Obsah vyhlásenia o poskytnutí 1 % zaplatenej dane
Vyhlásenie musí obsahovať nasledovné údaje o právnickej osobe -- poskytovateľovi 1 %:
* presné označenie daňovníka (právnickej osoby), ktorý podáva vyhlásenie -- jeho obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, právnu formu (akciová spoločnosť, spoločnosť s r. o., družstvo, obec) a identifikačné údaje daňovníka,
* sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,
* zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,
* identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov, obchodné meno alebo názov prijímateľa, jeho sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,
* ak sa 1 % poskytuje viacerým prijímateľom, musia tu byť uvedené presné sumy, komu a aká suma sa poskytuje.
Sankcie za nesprávne použitie podielu zaplatenej dane
Prijímateľ 1 % zaplatenej dane je povinný takto získané prostriedky použiť v súlade s § 51a ods. 4 najneskôr do konca roka nasledujúceho po tom roku, v ktorom mu boli poukázané. Nedodržanie podmienok sa považuje za porušenie rozpočtovej disciplíny a prijímateľ je povinný neoprávnene použité prostriedky alebo prostriedky nevyčerpané v zákonom stanovenom termíne vrátiť späť do štátneho rozpočtu, a to do 90 dní od uplynutia zákonom stanoveného posledného dňa na ich vyčerpanie.
Poukázanú sumu nemožno dodatočne upravovať
Podľa § 51a ods. 9 poukázanú sumu dane nemožno dodatočne upravovať. To znamená, že ak daňovník podal daňové priznanie k 31. 3. na daňovú povinnosť 1 000 000 Sk, daň v stanovenom termíne zaplatil, do 15 dní (do 15. apríla) podal aj vyhlásenie o poukázaní 1 % zaplatenej dane v sume 10 000 Sk a správca dane túto sumu poukázal na účet prijímateľa. V septembri podá daňovník dodatočné daňové priznanie na vyššiu daňovú povinnosť napr. 1,3 mil. Sk, ale z dodatočne zaplatenej sumy dane 300 000 Sk už nie je možné poukázať podiel zaplatenej dane, t. j. nie je možné podiel zaplatenej dane upraviť -- zvýšiť o 3 000 Sk na sumu 13 000 Sk, ale ostáva v pôvodnej výške 10 000 Sk. Naopak, ak by daňovník podal dodatočné daňové priznanie na nižšiu daňovú povinnosť, ako uviedol v riadnom daňovom priznaní, napr. len na sumu 800 000 Sk, znamená to, že daňovník poukázal prostriedky vo výške 10 000 Sk prijímateľovi dane, čo je v skutočnosti o 2 000 Sk viac, ako mohol skutočne poukázať. Tento rozdiel pri podaní dodatočného daňového priznania na nižšiu daňovú povinnosť rovnako nemožno upravovať, t. j. nebude sa vymáhať od prijímateľa dane, ale daňový úrad o sumu 2 000 Sk zníži preplatok na dani a namiesto preplatku 200 000 Sk poukáže daňovníkovi len 198 000 Sk.
Úloha Daňového riaditeľstva SR
Daňové riaditeľstvo SR má podľa § 51a ods. 11 zostavovať ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka a prístupný verejnosti by mal byť na jednotlivých daňových úradoch vždy do 31. januára bežného roka (prípadne prostredníctvom internetovej stránky DR SR). Tento zoznam bude obsahovať názov prijímateľa, jeho sídlo, súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré sa prijímateľovi poskytli.
2. Zmeny v zdaňovaní príjmov fyzických osôb
V časti fyzických osôb sa v § 4 medzi príjmy od dane oslobodené doplnilo nové ustanovenie písmena n), ktorým sa od dane oslobodzujú prijaté dotácie zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe alebo lesnom a vodnom hospodárstve, t. j. uvedené oslobodenie sa vzťahuje na daňovníka, samostatne hospodáriaceho roľníka, ktorý dosahuje príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o daniach z príjmov. Tu je však potrebné upozorniť na vzájomnú prepojenosť tohto ustanovenia s § 24 ods. 2 písm. w) zákona o daniach z príjmov, podľa ktorého sú uznaným daňovým výdavkom aj také výdavky, na úhradu ktorých boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, štátnych fondov a z Národného úradu práce, ak tieto dotácie sú zahŕňané do príjmov. Logicky potom ak poskytnuté dotácie nie sú zahŕňané do príjmov, ani výdavky hradené z týchto dotácií nemožno zahŕňať do daňovo uznaných výdavkov. Toto ustanovenie je podporené aj § 25 ods. 1 písm. i) zákona o daniach z príjmov, podľa ktorého nie sú uznaným daňovým výdavkom všetky tie výdavky (náklady), ktoré boli vynaložené na príjmy od dane oslobodené. Takáto úprava vo vymedzení príjmov oslobodených od dane z príjmov fyzických osôb nadväzuje na úpravu vykonanú k 1. 1. 2002 v § 19 vo vymedzení príjmov právnických osôb oslobodených od dane. Pokiaľ ide o investičné dotácie poskytované na obstaranie hmotného majetku, platí ustanovenie § 27 ods. 2 písm. f) ZDP, ktorým je z odpisovania vylúčený hmotný a nehmotný majetok obstaraný z dotácií, podpôr a príspevkov zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov, Národného úradu práce a zo zdravotných poisťovní. Pretože takto obstaraný hmotný a nehmotný majetok je z odpisovania vylúčený, znamená to, že odpis z tohto majetku nie je uznaným daňovým výdavkom, potom ani prijatá dotácia nie je zahŕňaná do zdaniteľných príjmov (do základu dane). Len v tom prípade, ak majetok je obstaraný čiastočne z verejných prostriedkov a čiastočne z vlastných prostriedkov, potom je z odpisovania vylúčená časť obstarávacej ceny zodpovedajúca výške použitej dotácie. Ak ide o neinvestičné dotácie na úhradu bežných prevádzkových výdavkov poskytnuté napr. na zakúpenie sadív, osív, krmív a tieto dotácie nie sú zahŕňané do príjmov, potom ani výdavky hradené z tejto dotácie nie sú v súlade s § 24 ods. 2 písm. w) ZDP uznaným daňovým výdavkov. Ďalej je potrebné upozorniť aj na zmenu v § 7 ods. 10 ZDP, ktorá sa vzťahuje na daňovníka uplatňujúceho výdavky paušálnou sumou z dosiahnutých príjmov podľa § 7 ods. 9 ZDP. Nová úprava tohto ustanovenia od 1. 1. 2003 uvádza, že ak daňovník dostane dotáciu, ktorá je od dane oslobodená podľa § 4 ods. 1 písm. n) ZDP a túto dotáciu daňovník nezahrnie do príjmov, potom ani z príjmov pripadajúcich na výšku poskytnutej dotácie nemôže vypočítavať výdavky paušálnou sumou. Napr. daňovník v roku 2003 dostane dotáciu vo výške 100 000 Sk, ktorú nezahrnie do príjmov a okrem toho jeho ostatné príjmy (okrem dotácie) boli vo výške 1,0 mil. Sk. Keďže dotáciu nezahrnul do zdaniteľných príjmov (celú použije na stanovený účel -- obstaranie sadív, osív), potom výdavky vypočítané percentom z príjmov budú vo výške 600 000 Sk (60 % z 1,0 mil. Sk = 600 000 Sk).
3. Zmena v zákone o účtovníctve
Touto novelou zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov bol od 1. 1. 2003 súčasne novelizovaný aj zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, pričom v ustanovení § 20 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorým sa ukladá povinnosť všetkým právnickým osobám -- prijímateľom 1 % zaplatenej dane povinnosť overenia účtovnej závierky, ak takto získané prostriedky vo forme 1 % dane zaplatenej fyzickými a právnickými osobami za zdaňovacie obdobie je vyššia ako 1 mil. Sk. Záverom len podotýkam, že práve nadobudnutie účinnosti tejto časti zákona č. 247/2002 Z. z., ktorou sa novelizuje zákon o účtovníctve, je otvorené, a to s ohľadom na skutočnosť, že v súčasnosti zákonodarný zbor prerokúva vládny návrh nového zákona o účtovníctve, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť rovnako od 1. 1. 2003 a ktorý s novelou č. 247/2002 Z. z. a ustanovením § 20 ods. 3 nepočítal, keďže išlo o poslanecký návrh zákona.