Zadlžená je každá štvrtá slovenská domácnosť a dlhy domácností prekročili 14,5 mld. eur. To sú údaje zo spotrebiteľského barometra vypracovaného Štatistickým úradom SR. Pôžičky stimulujú ekonomický rast a umožňujú zabezpečovať materiálne potreby okamžite.
Aj napriek rastúcemu trendu nedosahuje podiel úverových splátok na disponibilnom príjme domácností ani celková miera zadlženia domácností SR výšku rozvinutých západných ekonomík.
Zaostrené na pohľadávky
Záujem veriteľov o riešenie pohľadávok v čase krízy významne vzrástol a do popredia sa dostali predovšetkým retailové pohľadávky finančných inštitúcií. Vôbec však nejde iba o vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale tiež o vzťahy medzi veriteľom a akýmkoľvek jeho klientom, pretože vyššia miera nesplácaných úverov zvyšuje cenu daného úverového produktu pre riadneho klienta. A vysoká miera zlých úverov má vplyv na dostupnosť, a tým aj na podstatu fungovania úverového trhu finančných inštitúcií. Takáto nefunkčnosť sa potom môže stať základom pre vznik úžery, ktorá domácnosti vrhá do špirálových dlhových pascí a môže byť hrozbou pre sociálne fungovanie spoločnosti.
Ak príde nový žiadateľ o úver, banka porovnáva potenciálny prínos z úverového obchodu a potenciálne riziko nesplatenia. Vďaka možnostiam banky nahliadať do najrôznejších registrov, skúsenostiam i kvalite zamestnancov môžu banky túto problematiku sofistikovane riešiť. Preto najčastejším dôvodom zlyhania úveru nie je chyba banky v okamihu schvaľovania úveru, ale udalosť na strane klienta, ktorá mu znemožnila plniť dohodnutú úverovú dohodu, prípadne jeho podvodné konanie. Zlý úver (dlh) sa teda stáva problémom tak dlžníka, ako aj veriteľa. Akákoľvek banka či finančná inštitúcia nemá inú možnosť, iba sa pozerať na zlú pohľadávku ako na aktívum, z ktorého musí optimalizovať vlastný príjem. Keďže každé úverové portfólio je špecifické a každá finančná inštitúcia má stanovené iné priority, sú kroky a metódy, ako to dosiahnuť, rôzne. Jedno majú však spoločné. A to pri minimálnych nákladoch maximalizovať v čo najkratšom čase návratnosť pohľadávok.
Inkasný proces 1. Rané inkaso (od 30 do 90 dní po splatnosti)
Finančná inštitúcia okamžite po dni splatnosti, niekedy aj v deň splatnosti, kontaktuje dlžníka s informáciou o neprijatej platbe. Väčšinou využíva formu SMS, emailu, správy do internetového bankovníctva alebo automatického telefonického kontaktu. V tejto fáze ide skôr o klientsku podporu než o inkaso. Ak klient nezareaguje, nasleduje kombinácia upomienok, pri väčšine bánk spoplatnených, a ďalej snaha o telefonickú dohodu s dlžníkom.
2. Zmierovacie (mimosúdne) inkaso (30/90 - 365/720 dní po splatnosti)
V tejto fáze kombinujú finančné inštitúcie vlastné inkasné kapacity so službami špecializovaných inkasných spoločností. Ak má klient záväzky po splatnosti, najlepšie, čo môže v tejto situácii spraviť, je komunikovať. Najlepšie je kontaktovať veriteľa alebo jeho zástupcu a pokúsiť sa nájsť riešenie prijateľné pre obe strany. Mimosúdne inkaso je službou pre neho, zmierovacou dohodou o vyriešení svojho záväzku dlžník šetrí náklady spojené so súdnym a s exekučným konaním. Nemal by však zabúdať, že on je ten, kto porušuje zmluvné dohody a od veriteľa žiada nadštandardné možnosti.
3. Súdne a exekučné inkaso
V prípade, že je zmierovacie inkaso neúspešné, finančná inštitúcia v súčinnosti so svojím právnym zástupcom jednotlivé pohľadávky žalujú. Ak dlžník na následné rozhodnutie súdu nereaguje, využívajú banky služby súdnych exekútorov. Súdne a exekučné inkaso je pre veriteľa zdĺhavé a pre dlžníka veľmi nákladné.
4. Postúpenie a predaj pohľadávok
Pohľadávky sa predávajú vo všetkých fázach inkasného procesu. Ich kvalite zodpovedá aj ich cena. So znižujúcim sa množstvom financií v domácnostiach sa znižuje i vymáhateľnosť pohľadávok a ich cena v poslednom období výrazne klesla. Za uplynulé dva roky sa pokles ceny pohybuje rádovo v desiatkach percent.
StoryEditor