Ak je na pozemku ťarcha, aké obmedzenia z toho vyplývajú pre nájomníka?
Ťarchou môže byť napríklad záložné právo, ktoré je významným a pomerne častým prostriedkom zabezpečenia pohľadávok. Ale aj na pozemok, ktorý je založený a stále zostáva v rukách vlastníka, sa môže uzatvoriť nájomná zmluva. Keď sa pohľadávka riadne splní, nájomcu pozemku toto záložné právo nijako významne neobmedzuje. Musí dodržať jedine to, že by nemal urobiť nič, čo by znížilo hodnotu pozemku. Záložné právo so zánikom pohľadávky zanikne. Ak sa však záväzok riadne nesplní, možno očakávať, že dotknutá osoba, záložný veriteľ, si bude záložné právo nárokovať. Znamená to, že ako dôsledok môže nastať zmena vlastníka pozemku -- na nového potom prejdú aj práva a povinnosti prenajímateľa.
Ako môže nájomcovi prekážať pri užívaní vecné bremeno?
Vecné bremená sú rozličné obmedzenia vlastníckeho práva v prospech iného subjektu odlišného od vlastníka. Tie musí rešpektovať aj nájomca alebo podnájomca. Ak je na pozemku vecné bremeno, vzniká povinnosť niečo strpieť alebo zdržať sa niečoho v prospech niekoho iného. Môže vzniknúť zo zákona, najčastejšie vo verejnom záujme. Je to napríklad povinnosť strpieť vstup na pozemok, strpieť umiestnenie a obsluhu zariadení, značiek, signálov a podobne. Rozhoduje o ňom súd alebo administratívny orgán, prípadne vzniká na základe zmluvy, závetu alebo dohody dedičov. Možno však k nemu "prísť" aj vydržaním. Na to, aby nejaký subjekt nadobudol právo z vecného bremena, je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Nájomcu alebo podnájomcu sa takéto obmedzenie dotkne niekedy viac, inokedy len nepatrne. Subjekt, ktorý má právo v súlade s vecným bremenom -- okrem nájomcu či podnájomcu -- užívať cudzí pozemok, je povinný úmerne znášať aj náklady na jeho udržiavanie či prípadné úpravy.
StoryEditor