Deväťdesiate roky boli obdobím reforiem systémov dôchodkového zabezpečenia. Reformy v Európe boli vo veľkej miere inšpirované reformami v Latinskej Amerike, najmä v Čile. Ich základná črta spočívala v rozdelení starostlivosti o dôchodkové zabezpečenie medzi štát a samotného občana, ktorý dostal možnosť sporiť si na starobu v kapitalizačných schémach spravovaných súkromnými spoločnosťami. Z krajín V4 aplikovalo Poľsko penzijnú reformu ako druhé (po Maďarsku), no poľská reforma bola čo do rozsahu zapojenia pracovníkov a množstva naakumulovaných prostriedkov najrozsiahlejšia.
Poľský systém dôchodkového zabezpečenia je založený na povinnom dôchodkovom poistení. V rámci prvého i druhého piliera predstavuje celková miera príspevku na dôchodok 19,52 % zdaniteľného príjmu zamestnanca, pričom zamestnávateľ platí jednu polovicu príspevku a zamestnanec druhú. Tento príspevok sa ďalej delí podľa toho, akú formu dôchodkového poistenia zamestnanec má. Nový dôchodkový systém odštartoval od 1. januára 1998. Vstup do nového systému bol povinný a automatický pre každého, kto sa narodil po 31. decembri 1948 (teda mal menej ako päťdesiat rokov). Poliaci narodení pred 31. decembrom 1948 zostali v rámci starého priebežného systému. Osoby narodené po prvom januári 1949, ale pred 31. decembrom 1968 (t. j. veková skupina 30 - 50 rokov) si mohli vybrať medzi dvoma verziami systému:

Celý článok si môžete prečítať v decembrovom časopise Investor.