Momentálne žijeme v balete otvorením novej jubilejnej 90. divadelnej sezóny. Včera to "vypuklo" už naostro slávnostným Galavečerom proti rakovine 2009, ktorý sa uskutočnil už po druhýkrát. Minulý rok sme založili túto tradíciu s mojím tímom Jarkou Kovařovou, Norikou Galovičovou a Igorom Hlávačom a vlastne aj celým súborom. Mali sme na pôde divadla veľmi dôležité hviezdy z celej Európy, žili sme tým v podstate celé posledné dni.
Ďalšia vec, ktorou veľmi intenzívne žijeme, je naše nové predstavenie Everest, ktoré je našou prvou premiérou, a teda ako keby tou nosnou premiérou tejto sezóny, aspoň pre mňa určite. S Patrikom Lančaričom a Paľom Hammelom skúšame dennodenne a naozaj je to to, čo nás v poslednom čase naplno zamestnáva.
Everest je "never Everest" a je v podstate o všetkom. Toto divadelné predstavenie je takou kockou v rámci nášho životného bytia a ľudí vôbec. Má štyri časti -- o živote, o smrti, o narodení, proste o tých veciach, ktoré dennodenne prežívame, o prehrách, o víťazstvách, o zrade, klamstve -- o všetkom. A Everest je ako znak, či metafora, samozrejme. Patrik Lančarič vždy používa takú nádhernú vetu, že odtiaľ je najbližšie k Bohu. Každý z nás má ten vlastný Everest a pre každého ten Everest môže znamenať v dennom živote niečo iné. Takže to je tak v skratke, asi o čom by to malo byť.
Ale okrem toho žijeme aj naším novým sloganom: Nebojte sa baletu a úplnou zmenou hracieho systému v rámci baletu v hráme v blokoch. Prvýkrát v histórii za 90 rokov hráme inak ako doteraz. Pre tú zmenu sme sa však rozhodli, pretože si myslíme, že je to jediný možný spôsob, ako opäť zvýšiť kvalitu baletných predstavení. Týmto systémom hrá väčšina dôležitých európskych aj svetových divadiel. Takže to je tiež ďalší krok k tomu, aby sme sa aj my k nim priblížili.
Mário Radačovský
šéf baletu SND