Aj v domácich podmienkach existujú firmy, ktoré si túto skutočnosť uvedomujú, ale sú stále ešte v značnej menšine. Pravdepodobne k tomu prispieva aj doterajší systém vzdelávania, ktorý je od najnižšieho stupňa až po vysoké školy zameraný skôr na prístup, ktorý sa niekedy nazýva "huba" - natiahnuť do seba fakty, dátumy a na skúške ich zo seba zasa vyžmýkať. A potom zabudnúť... Neovplyvňuje len radových pracovníkov, ale aj niektorých manažérov. Také potrebné zručnosti a schopnosti ako komunikácia, kritické myslenie, podpora tvorivosti a podobne sa do škôl presadzujú len výnimočne, pedagógovia na ich zvládnutie nie sú často pripravení, resp. sa to od nich ani nevyžaduje.
Podľa inzerátu, kde sa vyžaduje veľmi často kreativita, dalo by sa predpokladať, že záujem o ňu rastie. Tvorivosť je dnes otázkou prežitia firmy. Schopnosť prispôsobiť sa prostrediu, konkurenčnému boju znamená hľadať nové riešenia.
Kde však vziať geniálnych kreatívnych pracovníkov? Podľa výskumov o rozložení populácie sa ukazuje, že ich sú asi tak tri percentá, a to určite nestačí. Ako riešenie sa ukazuje možnosť nahradiť týchto jedincov prepojením mozgov príslušníkov pracovných tímov. Musia sa však dodržať určité postupy a vytvoriť pre tvorivosť na pracoviskách podmienky.

Úloha manažérov
Ako povedal pre denník Wall Street Journal Andrew Grant, ktorý sa vo svojej austrálskej spoločnosti zaoberá poradenstvom pre manažérov, zamestnancov možno z hľadiska ich prístupu k učeniu a plneniu úloh rozdeliť na štyri skupiny:
Aktivisti - kreatívni experimentátori
Premýšľajúci - tí, ktorí musia o všetkom hlboko premýšľať
Pragmatici - tí, ktorí v každej situácii vidia jej praktické využitie
Teoretici - ktorých rozhodovanie vyžaduje predpísané pravidlá a definované postupy.
Manažéri by si preto mali uvedomiť, do akej skupiny ich podriadení patria, a podľa toho k nim aj pristupovať.
Lea Dudková, projektová manažérka spoločnosti Globálny Rozvoj Osobnosti - GRO, charakterizuje úlohu manažéra: "Očakáva sa od neho, že ak sám nemá schopnosť produkovať kreatívne návrhy, vytvorí také podmienky a atmosféru alebo kultúru, ktorá to umožní jeho ľuďom... Vytvoriť vhodné podmienky sa mu podarí vo chvíli, keď svojich ľudí skutočne zapojí do riešenia problémov. Zainteresuje ich na výsledku a odovzdá im potrebný podiel zodpovednosti. Potom jeho ľudia riešia ,svoj´ problém a sú ochotní investovať a nachádzať riešenia."
Konzultantka a lektorka Iva Hospodářová úlohy ešte dopĺňa: "Manažér povzbudzuje výnimočné nápady, podporuje riziko, oceňuje aj tých, čo neuspeli. Nepodporuje tvorivosť len technikami, ale svojím prístupom a každodenným správaním - to znamená napríklad nemyslieť vo ,vyjazdenej koľaji´, odkladať rýchly úsudok, po prvej odpovedi neprestávať premýšľať, vítať všetky nápady."
Podobný prístup podporujú aj ďalší odborníci. Konzultanti a lektori spoločnosti Expertis Praha Jaromír Sláma a Zuzana Beňová hovoria, že kreativita je všetko iné ako stereotypy, tak v živote, ako aj v podnikaní. S kreativitou je to podobne ako so zdravým rozumom. Všetci ju majú, len nie vždy a všade ju používajú. Úlohou manažmentu je navodiť vo firme také podmienky na spoluprácu a myslenie, aby kreativita bola žiadaná a podporovaná. Je to "krehký kvet". Jeho akékoľvek ohrozenie dokáže vo firme pozastaviť zrod originálnych myšlienok aj na niekoľko rokov. Preto kladú dôraz na vytvorenie pohody.

Podmienky sú jasné
Podľa Dudkovej existujú tri základné podmienky na podporu kreativity:
- skutočná podpora zo strany manažéra
- otvorená komunikácia v tíme - aj konštruktívna spätná väzba
- vhodná firemná kultúra
Sláma s Beňovou navyše uvádzajú zaujímavý príklad: ak máme o niečom aspoň 40 percent informácií - či je to nápad, informácia alebo vynález - je veľmi pravdepodobné, že v tej chvíli na svete o tejto veci už uvažuje celý rad ďalších ľudí. Pre úspech nie je preto dôležité len vytvorenie potrebných podmienok, ale byť kreatívnejší ako konkurencia a rýchlejší.
Hlavné bariéry? Podľa Ivy Hospodářovej k nim patria byrokracia, prebujnená administratíva, syndróm "nevymysleli sme my" alebo prehnané sebavedomie a firemná kultúra s príliš rozvinutou kontrolou.

Kreativitu treba rozvíjať
Dá sa tvorivosť naučiť? Ide skôr o jej rozvoj, uvoľnenie. Mnoho vecí môžu podľa spomínaných odborníkov vyriešiť rôzne kurzy kreativity. Ale za predpokladu, že nie sú iba teoretické, sú zamerané na konkrétne riešenia, ktoré môžu firmu využiť. Inak všetko môže skončiť tak, že absolventi sa vrátia na svoje pracoviská a nič sa nedeje. Len si užili príjemné chvíle mimo firmy.
Existujú však aj rôzne metódy a postupy, ktoré sa už osvedčili a dajú sa využiť priamo na pracovisku. Na nástenke sa môžu vyvesiť námety a organizovať na ich riešenie dočasné tímy, patrí sem aj brainstorming, odmeňovanie tvorivosti, práce s metódou vytvárania myšlienkových máp... Ako uvádza Grant, na zdokonalenie tvorivosti pomáha aj tráviť s deťmi doma pol hodiny hraním, pozerať sa na svet ich očami.
"Kreativita je prirodzená vlastnosť živého organizmu," uzatvára Dudková. "Stačí ako príklad uviesť, ako dokážeme byť kreatívni pri výhovorkách, ospravedlneniach toho, čo sa nepodarilo. Ak by sme rovnaký čas a ,myšlienkovú´ energiu investovali do hľadania riešenia situácií, mohli by sme dosahovať lepšie výsledky."

Šesť tipov na rozvoj kreativity zamestnancov:
- Zbavte kreativitu záhadnosti - definujte očakávané výsledky tak, aby každý rozumel, kam má smerovať svoje úsilie.
- Odhaľte kreativitu jednotlivcov - každý má individuálny prístup k tvorbe nových nápadov, každý má rozdielny štýl práce.
- Definujte špecificky výzvy - zamerajte sa na oblasti, kde sú kreatívne riešenia skutočne potrebné, neplytvajte časom.
- Minimalizujte strach a chyby - uvažujte o chybách ako o možnosti niečo sa naučiť, odmeňovanie zamestnancov, ktorí opatrne preberajú riziko, ich môže povzbudiť.
- Vezmite si osobnú zodpovednosť - vytvorte inovačnú klimatizáciu, začnite od seba a od ľudí, na ktorých nemáte vplyv.
- Podporujte aktívnu komunikáciu.