Je pravda, že technická normalizácia ovplyvňuje náš každodenný život?
-- Zasahuje do všetkých sfér ľudskej činnosti, i tam, kde si to často ani neuvedomujeme. Pracovný deň každého človeka v čoraz väčšej miere závisí od stáleho pôsobenia typických riešení, uvážlivo zvolených a plánovaných, a od ich vzájomného prispôsobovania sa. Normalizácia uľahčuje duševnú prácu, zavádza do nej poriadok, zjednodušuje ju a objasňuje. Pomáha využívať materiálne hodnoty a duševné bohatstvo vytvárané a zhromažďované v rôznych oblastiach. Normalizácia je jedným z dôležitých činiteľov, ktoré určujú všeobecnú úroveň kultúry spoločnosti.
Prevratné politické zmeny v roku 1989 znamenali novú éru v československej technickej normalizácii.
-- Áno, to je skutočne pravda. Jej začiatok charakterizoval vysoký počet zdedených záväzných noriem ČSN a ON, skončenie spolupráce so Stálou komisiou RVHP a výrazná orientácia na zavádzanie európskych a medzinárodných noriem. Strategickou úlohou normalizácie sa stáva podpora rozvoja trhového hospodárstva, odstraňovanie technických prekážok obchodu a harmonizácia technických noriem a aproximácia československých právnych predpisov s európskymi. Z asociačnej dohody uzavretej medzi ČSFR a EÚ vyplynul záväzok harmonizovať národnú legislatívu -- normy a technické predpisy -- s európskou. Bola to podmienka pridruženého členstva v EÚ. Okrem európskych noriem sa do sústavy ČSN zavádzajú aj medzinárodné normy ISO a IEC. Tvorba národných ČSN sa v snahe zachovať funkčnosť národnej sústavy obmedzuje na nevyhnutné minimum.
Čo bolo charakteristické pre deväťdesiate roky?
-- Výsledkom zásadnej zmeny v chápaní úlohy technickej normalizácie v podmienkach vývoja demokratickej spoločnosti, založenej na trhovom hospodárstve, bola nevyhnutnosť pristúpiť k jej transformácii. Najdôležitejšia bola zmena pohľadu na záväznosť noriem. Aby bol náš systém kompatibilný so systémami v krajinách EÚ, bolo treba znovu zaviesť dobrovoľné nezáväzné normy. Tvorba noriem na začiatku prechodného obdobia, v rokoch 1991 a 1992, sa vyznačuje prudkým rastom počtu zavedených medzinárodných a európskych noriem.
Aké úlohy plní Národné informačné stredisko technickej normalizácie?
-- Národné informačné stredisko technickej normalizácie má tri základné funkcie: knihovnícku -- zameranú na konzultácie, rozmnožovanie dokumentov, budovanie fondov, indexovanie dokumentov, dokumentačnú, ktorá zahŕňa vyhľadávanie a porovnávanie informácií a informačnú obsahujúcu budovanie databáz a informačných systémov. SÚTN v zmysle svojho štatútu prevzal v roku 1993 gestorstvo informačných a vydavateľských aktivít v oblasti technickej normalizácie na Slovensku, ako aj distribúciu a predaj noriem a normalizačných publikácií.
V roku 2002 sa vám však podarili dva úspechy na medzinárodnom poli -- členstvo v CEN a CENELEC. Čo všetko získanie členstva obsahovalo?
-- Najdôležitejšou úlohou SÚTN bolo splnenie deviatich podmienok na získanie riadneho, národného členstva v CEN a CENELEC. Prihláška sa dostala do CEN a CENELEC v auguste 2001 a obsahovala vyhodnotenie všetkých podmienok, ktoré musela splniť SR pre riadne členstvo. V novembri 2001 komisia audítorov vykonala previerku stavu pripravenosti SR na prijatie a na základe jej zistení bola vypracovaná hodnotiaca správa. Valné zhromaždenie CENELEC v júni 2002 v Portugalsku jednomyseľne rozhodlo udeliť riadne členstvo od 5. júna 2002 Slovenskému elektrotechnickému výboru pri SÚTN. Začiatkom októbra 2002 valné zhromaždenie CEN prijalo SÚTN za riadneho člena. Týmto sa zavŕšilo veľké úsilie Slovenského ústavu technickej normalizácie stať sa právoplatným členom európskych normalizačných organizácií CEN a CENELEC.
StoryEditor