Pred rokom skolaboval finančný systém. Rozbuškou bol bankrot 160-ročnej nezávislej investičnej banky Lehman Brothers. Americká vláda sa rozhodla, že inštitúciu nechá napospas svojmu osudu a pomôže s jej záchranou tak, ako v prípade Bear Stearns. Burzy sa následne prepadli, bankové tituly strácali denne desiatky percent. Vlády na oboch stranách Atlantiku museli pred krachom zachraňovať desiatky veľkých finančných inštitúcií. Do systému napumpovali miliardy dolárov. Podľa niektorých ekonómov je dnes situácia bánk horšia ako pred krízou aj napriek tomu, že ich zisky opäť rastú.
Nikto ju nechcel
Po víkende plnom neúspešných rokovaní s newyorskou pobočkou centrálnej banky Fed, Bank of America a Barclays o záchrane padajúcej banky sa v pondelok 15. septembra finančný svet dozvedel, že banka Lehman Brothers vyhlásila bankrot. Vtedy sa podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa "navždy zmenila tvár Wall Street“. "Spomedzi piatich najväčších investičných bánk jedna padla, dve boli prevzaté, zvyšné dve požiadali o zmenu svojej registrácie z investičných na prísnejšie regulované komerčné banky,“ sumarizuje Vaňo.
Následne nastali na burzách výpredaje. Akciový index Dow Jones stratil za deň 500 bodov. Panika sa preniesla do nedôvery v celý finančný systém. Nakláňať sa začali giganty ako poisťovňa AIG, investičné banky Morgan Stanley, Goldman Sachs a ďalšie desiatky finančných inštitúcií v USA aj Európe.
Problémy sa nekončia
Profesor ekonómie Nauriel Roubini, ktorý krízu očakával, pre televíziu CBNC povedal, že je nezmyslom hovoriť, že pokiaľ by sa banka Lehman Brothers zachránila, všetko by bolo v poriadku. Zároveň si myslí, že do skončenia krízy padne ešte tisíc finančných inštitúcií.
Podľa držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu Josepha Stiglitza Spojené štáty ešte nedali do poriadku problémy bankového systému. "V USA a v mnohých ďalších krajinách sa banky, ktoré boli príliš veľké na to, aby padli, stali väčšími. Problémy sú horšie, ako pred krízou,“ citovala ekonóma agentúra Bloomberg.
Aj bývalý predseda Fedu Paul Volcker radil americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, aby obmedzil veľkosť finančných inštitúcií.
Obamov plán počíta s tým, že niektoré z bánk sa budú považovať za "dôležité pre systém“, a preto budú pod prísnejším dohľadom. Neplánuje však kroky vedúce k ich zmenšeniu alebo zjednodušení ich štruktúry. Stiglitz si myslí, že USA sa obávajú vydať týmto smerom, keďže je to politicky zložité. Dúfa, že lídri krajín G20 budú tieto zmeny od USA požadovať.
Situácia nemusí byť až tak tragická. Mnohé veľké americké banky, ktoré dostali hotovosť od vlády, už túto pomoc splatili. Rovnako optimizmus priniesli aj ich polročné hospodárske výsledky.