V raných časoch kolektívneho investovania boli investori radi, že sa vôbec môžu podieľať na podnikaní veľkých spoločností. Dnes sú, naopak, radi správcovia fondov, ak prilákajú peniaze investorov. A preto vymýšľajú, čo by ešte ponúkli.
Myšlienka vyberať do majetku fondu spoločnosti podľa ich sociálneho správania je stará štyridsať rokov. Vinou, alebo vďaka politike v šesťdesiatych rokov minulého storočia začali správcovia vylučovať z fondov akcie spoločností, ktoré sa podieľali na vojnových operáciách v Ázii. Verejná mienka totiž nebola naklonená k ťaženiam a preniesla sa aj do investičných požiadaviek. Neskôr sa k investičným stratégiám pridala ignorancia firiem zo sektora atómovej energie či znečisťovania ovzdušia. Ponuka sa rozširovala ďalej a investori si mohli vybrať aj z katolíckych či islamských fondov, ktoré nakupovali iba akcie tých spoločností, ktoré dodržiavajú slovo Božie. V USA založili ženský akciový fond, ktorý investuje iba do spoločností, ktoré poskytujú sociálne a ekonomické výhody ženám v zamestnaní. Portfólioví manažéri a tiež investori sú, samozrejme, ženy. Iné etické fondy začali investovať iba do spoločností, ktoré vyrábajú prírodné potraviny, kozmetiku netestovanú na zvieratách a obuv či odevy, ktoré sú namiesto zo zvieracej kože vyrobené z umelých materiálov.
V súčasnom období je v USA najrozšírenejším etickým kritériom tabak a alkohol, zatiaľ čo v Európe je v móde životné prostredie a práva zamestnancov.

Celý článok si môžete prečítať novembrovom časopise Investor.