Hoci plánovanými zmenami ministerstva pôdohospodárstva zlacnejú stavby na najkvalitnejšej pôde, celý proces "papierovačiek“ pri jej odnímaní z pôdneho fondu zostáva. Ten sa týka všetkých deviatich kategórií, do ktorých je poľnohospodárska pôda rozdelená. Ak chce niekto na nej stavať, musí o jej odňatie z fondu požiadať príslušný pozemkový úrad vždy, či už je to s poplatkom alebo bez neho. Stavať totiž môže len s jeho súhlasom.
Viac alternatív
Žiadosť podáva investor na obvodný pozemkový úrad, a to po vydaní územného rozhodnutia, ktorému môže predchádzať zmena alebo doplnenie územného plánu. Rozhodnutie o vyňatí alebo nevyňatí by mal dostať do jedného mesiaca. Zmena charakteru pozemku sa vyznačí v katastri a až po ňom môže stavebník požiadať o stavebné povolenie.
Postupu sa teda nedá vyhnúť pri žiadnej poľnohospodárskej pôde s tým, že pri prvých štyroch kategóriách nemusí príslušný orgán odňatie pôdy dovoliť. V ich prípade je zatiaľ tento úkon aj spoplatnený. "V zmysle zákona sa má chrániť poľnohospodárska pôda zaradená do prvej až štvrtej kategórie kvalitatívnej skupiny, čiže tá by sa nemala odnímať. V praxi to vyzerá tak, že navrhovateľ - žiadateľ by mal mať aj alternatívu odňatia pre investičný zámer v bonitovanej pôdno-ekologickej jednotke piatej až deviatej kvalitatívnej skupiny,“ vysvetľuje Michal Lieskovský z Krajského pozemkového úradu v Prešove. Príslušný pozemkový úrad sa potom prikloní k alternatíve, ktorá je z hľadiska ochrany pôdy najvýhodnejšia - čiže logicky k tej menej kvalitnej.
Bez súhlasu nastáva problém
Môže však nastať prípad, že investor príde iba s jednou alternatívou, a to práve na tej najkvalitnejšej pôde. Ak sa nenájde iné riešenie, môže úrad súhlasiť aj s jej vyňatím, za čo musí žiadateľ zaplatiť príslušný poplatok. "Investor musí splniť aj ďalšie podmienky, pričom stavba svojím charakterom nesmie narúšať ucelenosť pozemku, nesmie sťažovať obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy, nesmie deliť a drobiť pôdu tak, aby sa vytvárali časti nevhodné na obhospodarovanie poľnohospodárskymi mechanizmami. Ďalej sa mu predpíše skrývka humusového horizontu, a to orničnej vrstvy a podorničia a jej účelné využitie z plochy odňatia,“ hovorí Lieskovský.
Naopak, môže sa stať aj to, že obvodný pozemkový úrad vyňatie tej najkvalitnejšej pôdy nepovolí. V prvom rade skúma, či sa žiadateľovi udelil súhlas o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorý udeľuje príslušný krajský pozemkový úrad. "V prípade, že návrh nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy, krajský pozemkový úrad súhlas neudelí. Túto kompetenciu sme už využili, najmä pri posudzovaní návrhov územných plánov miest a obcí,“ hovorí Anna Halčáková z Krajského pozemkového úradu v Banskej Bystrici.
Aj dočasne
Ochranu úrodnej pôdy totiž musia dodržiavať nielen súkromné osoby či firmy, ale aj samosprávy pri zostavovaní a schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie, ktorú predkladajú krajským pozemkovým úradom. Pri neudelení súhlasu krajským úradom teda nastáva problém a investor tak bude musieť svoj zámer zmeniť.
Vyňať pôdu prvých štyroch kategórií je možné aj pri dočasnom odňatí, teda na maximálne desať rokov. Po skončení jej využívania ju treba uviesť do pôvodného stavu rekultiváciou. Odvod pri dočasnom odňatí je jedno euro za štvorcový meter vo všetkých štyroch kvalitatívnych kategóriách. Po zmene to bude už len 0,10 eura za štvorcový meter.
Katarína Šimurková