Zamestnávateľ má nárok dať si do nákladov maximálne 55 percent zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od januára sa stravné počíta zo zvýšenej sumy 3,80 eura. To znamená, že maximálny príspevok zamestnávateľa na stravu zamestnanca je 2,09 eura bez ohľadu na cenu stravovacej poukážky. Zostatok ceny jedla zaplatí zamestnanec.

Výhoda pre živnostníkov
Živnostníci majú oproti zamestnancom pri stravnom výhodu -- ak používajú jednoduché účtovníctvo, a nie paušálne výdavky, môžu si za odpracovaný deň dať do nákladov celú sumu 3,80 eura. Ak by si účtovali stravné za všetkých 250 pracovných dní v tomto roku, mohli by si znížiť daňový základ až o 950 eur. Každý si môže vybrať, akým spôsobom bude náklady na stravu preukazovať. Môže si odkladať účty z reštaurácií, alebo si kúpi gastrolístky. V tomto prípade si do účtovníctva dajú faktúru od stravovacej spoločnosti. Do nákladov si môžu dať aj poplatok, ktorý si tieto spoločnosti účtujú za predaj lístkov.

Aj cez víkend
"Živnostník alebo SZČO si môže dať do nákladov stravné aj za sobotu i nedeľu, avšak v takom prípade je povinný preukázať, že skutočne odpracoval ten deň, na ktorý si uplatňuje výdavok na stravovanie," hovorí Natália Hercegová zo spoločnosti Edenred Slovakia. To, že v tento deň vykonával podnikateľskú činnosť, možno napríklad zdokladovať knihou jázd so služobnou cestou, dodacími listami potvrdenými odberateľmi, faktúrou vystavenou za svoju činnosť práve v deň uplatnenia stravného vo výdavkoch. Hercegová pripomína, že náklady na stravovanie možno preukázať aj faktúrou za nákup stravovacích poukážok či stravovacích kariet, čo je administratívne najjednoduchší spôsob. Výhodou stravovacích poukážok alebo kariet je podľa nej to, že nie je potrebné osobitne dokladovať každý jeden pokladničný bloček z reštaurácie.
Ak však je SZČO súčasne aj zamestnancom a ten mu na stravu prispieva, nemôže si súbežne účtovať stravné ako podnikateľ.

Chyby pri účtovaní
Najčastejšou chybou pri uplatňovaní výdavkov na stravné je kúpa stravných lístkov a ich spätné uplatnenie na už uplynulé dni. "Čo sa týka obdobia, na ktoré sa stravné lístky zakúpia, odporúčame objednať si poukážky na niekoľko mesiacov dopredu. Podnikateľ sa tak vyhne tomu, že si spomenie neskoro a zakúpi si poukážky až po začiatku mesiaca a nebude tak mať možnosť uplatniť si výdavky za dni, kedy poukážky k dispozícii nemal," hovorí Hercegová.
Ďalej sa stáva, že podnikatelia -- fyzické osoby nevedia preukázať počet odpracovaných dní, a tým ani sumu stravného, ktorú si chcú uplatniť vo svojich výdavkoch. Podnikatelia zabúdajú na to, že v čase svojej dovolenky alebo pracovného voľna si stravné do výdavkov uplatniť nemôžu.

---------------------------
Príklad
Živnostník začne podnikať 15. júla. Ak by si kupoval lístky až 10. augusta, aký počet si môže dať do nákladov k 10. augustu?
Najčastejšou chybou je práve to, že podnikatelia si kupujú stravovacie poukážky za už uplynulé časové obdobie. V takomto prípade je však zrejmé, že stravné lístky nebolo možné použiť na stravovanie v predchádzajúcom období, keďže ich podnikateľ nemal k dispozícii. To znamená, že o spätne kúpené stravné lístky si už podnikatelia nemôžu znížiť základ dane.
Zdroj: Edenred Slovakia