Ak má jeden vo vzťahu problém, tak ho majú v podstate obaja. Nikdy nebudeme mať podľa neho sex ako vo filmoch, no napriek tomu môžeme byť šťastní a spokojní. Doktor John Dean.

Dá sa stále povedať, že sex je dôležitý najmä pre mužov?
Aj tento výskum ukázal, že to nie je pravda. Je dôležitý pre obe pohlavia, dokonca by som povedal, že veľmi dôležitý. Je to priorita stále ešte trochu viac pre mužov, ale tieto čísla sa čím viac približujú a hovoria za milióny žien v Európe.

Čo hovoria?
Že ich sex veľmi zaujíma, že si ho chcú užívať a je pre ne dôležitý.

Nemáte pocit, že je priveľký tlak na ľudí a ich dokonalý sexuálny život?
Je, ak ho vytrhávame z kontextu.

Myslíte z toho vzťahového?
Áno, lebo zväčša nejde len o akt, ale o vzťah, ktorý je vyplnený láskou, blízkosťou a intimitou. Ženské a mužské magazíny hovoria väčšinou o tom, koľko orgazmov musí žena zažiť a ako by mal byť výkonný muž v posteli.

A to je problém.
Máme potom nereálne očakávania. Sex je jedna z foriem komunikácie v ľúbostnom vzťahu. Niekedy je dobrý , niekedy horší a väčšinou priemerný. Nie je možné mať skvelý sex stále. Magazíny, filmy, knihy ho zobrazujú ako úžasné spojenie zväčša mladých a atraktívnych ľudí. Nie to spojenie, po ktorom túžia aj ľudia v strednom veku a majú možno plnšie tvary a... dokonca sú aj plešatí (smiech).

Je to nejaká nová sociálna norma?
Niečo podobné. Ak chcete byť in, musíte mať dobrý sexuálny život. Musíte zažiť aspoň jeden orgazmus za večer a podobne.

Takže je to zavádzanie?
Viete, jedna tretina žien nikdy nezažije orgazmus pri pohlavnom styku. Možno ho zažijú inak, ale nie počas styku. A táto "pop sexkultúra" to označuje ako problém. Aj keď sú tie ženy spokojné a uspokojené.

To im asi nepomáha.
Naopak, toto všetko často spôsobí depresie. Napríklad ja mám 52 rokov a sex si užívam rovnako ako keď som mal 22.

A čo muži?
Im musím vysvetľovať, že aj keď im predpíšem tabletky na zlepšenie erekcie, neurobí to z nich sexmašiny. Je to len niečo, čo im pomôže, ale ostatné je na nich. Na mužovi a jeho manželke v lepšom prípade (smiech). Pomôže to penisu, ale nie mozgu.

Kto je otvorenejší, ak ide o sex?
Ženy.

Takže nie muži, ktorí sa radi pochvália alebo posťažujú?
Stereotypy sú na to, aby sa časom búrali. Vysvetlil by som to takto: možno sú chlapi hrdinovia, ale ak nie je problém. Ak to tak nie je, väčšinou začne rozhovor žena.

Pretože je problém na strane muža?
Nie, ak má jeden vo vzťahu problém, tak ho majú v podstate obaja. Teda ak má problém muž, má ho aj žena.

V čom to teda je?
Žien sa sexualita dotýka viac.

To mi vysvetlite.
Väčšinou sa starajú o antikoncepciu, chodia často ku gynekológovi, majú menštruáciu, v konečnom dôsledku rodia deti. Ak to pomenujeme suchým anglickým humorom - viac sa starajú o veci od pupka dole ako desať chlapov dokopy. To je, prečo sú otvorenejšie a nemajú problém hovoriť o sexe, najmä ak je s ním nejaký problém.

A, samozrejme, je aj v ich záujme, aby sa problém riešil.
Presne, muži sú hrdí a niekedy sa aj jednoducho boja, preto žena lekárovi v podstate pomôže ešte predtým ako on pacienta stretne. A to je dôležité. Vždy zdôrazňujem, že je správne povedať partnerovi, že si všimli napríklad problém s erekciou. Vedia, ako na mužov, ako ich neuraziť, nepodryť im sebavedomie. A ony majú vždy viac na srdci tú zdravotnú stránku v rodine. Žijú zdravšie, vodia zväčša k lekárovi deti a podobne. Napríklad muž, ten väčšinou čaká.

Na čo?
Na to, že si žena nič nevšimne, že to prejde. Napríklad dva roky predtým mali sex niekoľkokrát týždenne a teraz sa ženy ani nedotkne. Zostáva hore, pozerá futbal a čaká na pravidelný dych manželky či partnerky zo spálne. Až keď si je istý, že tvrdo spí, ide do postele. A môže to prísť až k takej absurdnosti, že manželia skončia v oddelených spálňach. A to všetko kvôli problému s erekciou, ktorý sa dá často riešiť.

Prečo sa tejto témy stále bojíme?
Pretože neradi vyzeráme hlúpo. Neznášame to, že nevieme, čo je zlé a čo robiť. Je tu taký podprahový strach.

Kto je John Daniel Dean
Narodil sa 12. augusta 1957 a medicíne sa začal venovať na Middlesex Hospital Medical School v Londýne. Je špecialista na mužskú a ženskú sexualitu. Spolupracoval alebo sa priamo podieľal na šiestich knihách, ktoré sa venujú sexuálnemu zdraviu, je autorom viac ako 60 odborných článkov. Dlhé roky bol na čele medzinárodnej i európskej spoločnosti sexuálneho zdravia a venoval sa mnohým výskumom v tejto oblasti. Dnes pôsobí v centre St. Peter´s Andrology v Londýne.