V zime všetci trpíme nedostatkom slnka. Za tmy ideme do práce, aj sa z nej vraciame. Počas pracovného času je prevažná väčšina z nás zatvorená v miestnosti, niektorí dokonca bez okien. I počasie cez víkend nás niekedy núti sedieť doma. Potom hurá na prvé jarné slnko a pokožka sa spáli.
Ako pôvod svetla a tepla je slnko pre život na Zemi nevyhnutné. Je potrebné na fotosyntézu, tvorbu vitamínu D, ničí baktérie a stimuluje organizmus. Na druhej strane môže slnečné žiarenie náš organizmus poškodiť.
Ultrafialové žiarenie je časťou slnečného žiarenia a označuje sa skratkou UV. Skladá z troch častí: UV-A žiarenie má najdlhšiu vlnovú dĺžku, a preto preniká najhlbšie do pokožky. Spôsobuje priame zhnednutie pokožky, urýchľuje proces starnutia kože a nepriamo poškodzuje DNA buniek tým, že uvoľňuje voľné radikály. UV-B žiarenie spôsobuje najprv zápal a až potom zhnednutie kože. Preniká do stredných častí kože a má väčšiu energiu než UV-A žiarenie. Priamo poškodzuje DNA buniek. UV-C žiarenie je veľmi nebezpečné, je však, našťastie, pohltené v atmosfére.
Intenzitu žiarenia ovplyvňuje zemepisná šírka, nadmorská výška, sezóna, denný čas. Sila slnečného žiarenia sa zvyšuje smerom k rovníku a nadmorskou výškou, čo je spôsobené dĺžkou dráhy, ktorú musí žiarenie prekonať. Pri zamračenom počasí sa pohltí 50 % žiarenia. Naopak, na snehu a pri vode sa žiarenie zväčšuje o odraz. Treba tiež myslieť na to, že ešte aj 40 cm pod vodou je až 40 % slnečného žiarenia!
Riziko poškodenia kože slnkom ovplyvňuje množstvo a kvalita slnečného žiarenia, typ kože a spôsob života, napríklad charakter zamestnania a spôsob obliekania. Aj niektoré lieky, potraviny a kozmetické prípravky ovplyvňujú citlivosť kože na slnečné žiarenie.
Určité množstvo žiarenia je tolerované bez výraznejšieho poškodenia kože. Ak však dávka žiarenia prevýši individuálnu hladinu tolerancie, dochádza v priebehu niekoľkých hodín k začervenaniu kože, páleniu až bolesti. Stupeň reakcie závisí od vlnovej dĺžky, intenzity žiarenia a času. Poškodené bunky majú, našťastie, určité regeneračné schopnosti. Zlyhajú, ak človek ignoruje signály, ktorými je opakované spálenie kože. Bunky nemajú čas na obnovu a dochádza k chronickému poškodeniu kože, alebo dokonca k vzniku rakoviny kože. Vplyvom slnečného žiarenia sa poškodzuje aj spojivové tkanivo a koža starne. Pri starnutí z poškodenia kože slnkom sa tvoria jemné vrásky, koža je suchá, hrubá, má nažltlú farbu, objavujú sa hnedé a bledé fľaky, rozšírené cievky, postupne rôzne výrastky a nezhubné až zhubné nádory.
Ako sa teda chrániť pred nepriaznivými účinkami slnka?
V prvom rade by mal každý človek poznať svoj typ kože. U nás sa rozlišujú štyri typy:
I. typ po pobyte na slnku vždy sčervenie a nikdy nezhnedne
II. typ vždy sčervenie a niekedy zhnedne
III. typ občas sčervenie, ale potom zhnedne
IV. typ nikdy nesčervenie, ale vždy hneď zhnedne.
Podľa svojho fototypu si treba vyberať vhodnú slnečnú ochranu a vhodný prípravok proti slnku.
Prevenciu poškodenia kože slnkom treba začať už v detstve, nakoľko riziko vzniku rakoviny kože je viazané na množstvo slnečného žiarenia, ktoré človek v živote dostane. Prirodzená ochrana detí pred slnkom je veľmi malá, ich imunitný systém sa len vyvíja a pritom sú na slnku určite častejšie a dlhšie než dospelí. Deti treba vhodne obliekať a kožu im natierať ochrannými prípravkami podľa návodu.
Všeobecne treba vedieť, že:
˙ suché šaty chránia pred slnkom omnoho lepšie než mokré
˙ tmavá farba chráni proti UV žiareniu a svetlá proti infračervenému, ktoré vyvoláva pocit tepla
˙ z materiálov najviac chráni texaskovina, menej bavlna a ešte menej syntetika. Ideálne oblečenie na slnko: klobúk, tričko, okuliare a medzi 11. a 15. hodinou sedieť pod slnečníkom. Nezabudnite, že slnečník nechráni pred reflexiou slnka, napríklad, od vody a piesku a aj pod ním sa treba natierať krémom s ochranným faktorom
˙ používanie krémov s ochrannými faktormi proti slnku však neznamená, že na slnku môžeme byť neobmedzene dlho. I po natretí sa krémom s ochranným faktorom treba byť na slnku rozumne dlho. Vnútornou ochranou proti slnku sú vitamíny PP, B6, E, C, selénium a betakarotény.
Ako vyberať prípravky na ochranu proti slnku?
prípravok by mal byť širokospektrálny, to znamená, že by mal účinkovať proti UVA aj UVB žiareniu. Mal by byť fotostabilný a vodeodolný, ľahko aplikovateľný. Natretie treba v priebehu dňa opakovať, častejšie ak je vietor, ak sa potíme, po šúchaní kože uterákom alebo šatstvom, keď sme sa vrátili z vody. Správny ochranný faktor si treba vybrať podľa typu svojej kože, stupňa opálenia, miesta pobytu a dennom čase. Preto určite nevystačíme na leto s jedným prípravkom s ochranným faktorom, ale si treba pripraviť viac, s rozličnými hodnotami ochranných faktorov.
Nezabudnite, že slnko na vás pôsobí, aj keď idete po ulici, časť slnečného žiarenia sa odráža na vás aj pod slnečníkom a UVA žiarenie prechádza cez sklo.
Ak sa vyzbrojíte dobrými vedomosťami o účinkoch slnka a správnym prípravkom, bude slnko naozaj vašim dobrým kamarátom.