Pýši sa titulom Vynikajúca podnikateľka 2001. Podniká s manželom a ich spoločný život nebol vždy, aj kvôli firme, ideálny. Myslí si, že ženy to majú v podnikaní ťažšie, preto by si každá z nich zaslúžila nejaký titul alebo ocenenie. Erika Oravcová z firmy Erce Bušince zamestnáva osemdesiatosem ľudí výrobou cestovín "domácou technológiou" a ich počet by tento rok rada dotiahla na stovku.
"Mala som šťastie na ľudí," spomína a zároveň hodnotí úspech svojej firmy E. Oravcová. "Predtým som pracovala na družstve ako účtovníčka. Spoznala som tam veľa ľudí, ktorí neskôr prišli o prácu a hľadali nové zamestnanie. Vedela som, čo od koho môžem čakať, kto na čo má a na čo nemá."
Jej manžel začal robiť na svojom o niečo skôr ako ona. Pridala sa k nemu až v roku 1993, keď už bolo jasné, že po sedemnásťročnom pôsobení na družstve to už ďalej nepôjde. Začať niečo nové a vlastné ju s manželom inšpirovali iní drobní výrobcovia, ktorí sa v tom čase presadzovali na trhu. "Samozrejme, začiatky neboli jednoduché, veľa vecí sme nevedeli, mali sme problémy so surovinami, s distribúciou, doslova na kolene sme začínali s ôsmimi ľuďmi, sedem z nich je stále vo firme. Okrem toho mali naši synovia iba osem a dvanásť rokov. Oddych a dovolenku som nepoznala, musela som niečo obetovať," pozerá späť najúspešnejšia podnikateľka roka 2001.
Odvtedy sa veľa zmenilo, deti vyrástli, namiesto pôvodných šiestich ton dnes firma Erce Bušince produkuje mesačne šesťdesiat ton cestovín, nájde sa čas na dovolenku aj na ostané záľuby. "Rada sa bicyklujem, prechádzam sa po prírode a milujem divadlo. Za týmto druhom kultúry síce musím cestovať do Banskej Bystrice, Nitry či Bratislavy, ale to mi neprekáža. Knihy si beriem skôr na dovolenku. V poslednom období mám nedeľné popoludnia, keď synovia odídu do internátov, vyhradené na čítanie. Sadnem si do svojho obľúbeného kresla a otvorím časopis. Momentálne majú u mňa prím odborné magazíny o prestavbe domu," vyratúva.
Rodina Oravcovcov má zrejme bunky na tvorbu: vytvorili firmu, každý rok uvedú na trh nový výrobok a zostali verní obalom, ktoré spoločne navrhli ešte v začiatkoch. "Vrásky nám trochu narobila konkurencia, ktorá si nedala námahu vymyslieť vlastné, ale iba trochu pozmeniť a vlastne odkopírovať naše obaly. Uvažovali sme, že ich zmeníme, ale nakoniec sme usúdili, že sú na trhu dobre zavedené a robiť zmeny by bolo zbytočné. Keby si náš výrobok niekto podľa obalu pomýlil so spomínanou konkurenčnou firmou, určite by podľa chuti zistil, že je to niečo iné," uvažuje pani Oravcová.
Okrem detí a rodiny ju vie potešiť, keď dokáže vytvoriť nové pracovné miesto a každý list od spokojných, ba aj menej spokojných zákazníkov. "Snažíme sa na všetky odpovedať, zo začiatku sa nám to ´darilo´ aj s polročným oneskorením. Ľudia sa často zaujímajú o to, prečo si naše cestoviny nemôžu kúpiť vo svojom regióne, svojom obchode, a žiadali nás, aby sme im ich posielali na dobierku," smeje sa pani podnikateľka. Vraj o tom spočiatku aj uvažovali, ale nakoniec uznali, že by to bolo nereálne a aktuálnym cieľom na tento rok je rozšírenie distribučnej siete prostredníctvom zmluvných odberateľov najmä na východe Slovenska.
Nebola by to slovenská dedina, aby sa v nej nenašla aspoň štipka závisti. "Áno," dumá E. Oravcová, "stretli sme sa s ňou, neraz sme boli, a možno aj sme, objektom ohováračiek. Ale už sme si na to zvykli a sme voči tomu akísi apatickí. Skôr ma trápi prístup niektorých obecných štruktúr, ktoré takmer spôsobili rozpad firmy a hrozilo nám veľké prepúšťanie."
K cestovinám mala a má blízko. Keď bola na materskej dovolenke, narobila sa domácich rezancov habadej. Jej manžel by vraj iné nezjedol. A čuduj sa svete, celá rodina ich obľubuje aj dnes, hoci by si niekto mohol myslieť, že radšej budú jesť všetko ostatné. E. Oravcová dodáva: "Dobrá polievka nemôže byť bez rezancov. A verte alebo nie, neraz sa mi stalo, že som musela ísť do obchodu a tam si kúpiť vlastné výrobky, lebo doma som žiadne nemala."
Za takmer desať rokov urobili manželia Oravcovci na svojej firme kus práce. Je to pochopiteľné a logické. Však žiadna zo silných ekonomík nestojí na obrích podnikoch, ale na malých a stredne veľkých rodinných firmách. Pani Oravcová by bola rada, keby ich firmu neskôr prevzali synovia, a aj keď sa s manželom v otázkach výchovy nie vždy zhodli, svorne tvrdia, že ich k tomu nikdy nútiť nebudú.