Zdaňovanie príjmov
Ako sa zdaňujú príjmy rezidenta SR, ak vykonával činnosť au pair vo Veľkej Británii? Nejde o študenta a o vyplatených príjmoch nemá žiadne doklady, t. j. nebola mu zrazená žiadna daň.
-- Predpokladáme, že dopyt sa týka zdanenia príjmu -- odmeny za činnosť au pair. Pravidlá vzťahu au pair a rodiny, v ktorej au pair činnosť vykonáva, je upravená Európskou konvenciou z roku 1972. Táto konvencia definuje au pair ako kategóriu osôb inú ako študent alebo zamestnanec. Au pair je definovaná ako kultúrno-výmenný pracovník. Osoba au-pair má nárok dostať od hosťujúcej rodiny vreckové určené pravidlami krajiny, v ktorej takúto činnosť vykonáva, ďalej stravu a ubytovanie. V prípade, že prijme inú prácu, nie je naďalej krytá podmienkami konvencie. Teda v prípade, že išlo len o činnosť au-pair, vreckové, ktoré au-pair dostala z titulu tejto činnosti, nie je predmetom dane z príjmu.
Zamestnanecké akcie
Viac ako tri roky vlastním zamestnanecké akcie. Teraz v dôsledku zmien v Obchodnom zákonníku došlo k ich premene na normálne kmeňové akcie. Ak by sa mi podarilo predať tieto už kmeňové akcie so ziskom (väčším ako 50 000 Sk), musím platiť daň zo zisku? Alebo takáto zmena (zamestnaneckých akcií na kmeňové) nemá vplyv na trojročnú dobu vlastníctva, ktorá je podmienkou na oslobodenie od dane?
-- Príjmy fyzických osôb z predaja cenných papierov [vrátane príjmov zo spätného predaja (vyplatenia) podielových listov], s výnimkou príjmov z predaja cenných papierov, o ktorých daňovník účtoval podľa platných postupov účtovania v rámci podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, sú podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o daniach z príjmov, ak lehota medzi nadobudnutím cenných papierov a ich predajom presahuje tri roky. Ďalej je oslobodený od dane príjem z predaja cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov, predaných aj v lehote kratšej ako tri roky od ich nadobudnutia, znížený o výdavky podľa § 10 ods. 5 písm. g) zákona. Ide o oslobodenie zisku v sume neprevyšujúcej 50 000 Sk za kalendárny rok. Ak príjem z predaja cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov [vrátane spätného predaja (vyplatenia) tuzemských podielových listov], predaných v lehote kratšej ako tri roky od ich nadobudnutia, znížený podľa § 10 ods. 5 písm. g) zákona o výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom týchto cenných papierov presiahne sumu 50 000 Sk v kalendárnom roku, zahrnie sa do základu dane podľa § 10 ods. 3 písm. a) zákona len suma prevyšujúca 50 000 Sk. V zmysle novely Obchodného zákonníka zamestnanecké akcie prestávajú byť osobitným druhom akcií dňom, keď valné zhromaždenie rozhodne o zmene zamestnaneckých akcií. Musí sa tak stať najneskôr do 1. januára 2004. Počas tejto lehoty sa na zamestnanecké akcie použijú doterajšie predpisy. Formálna zákonná zmena nemá vplyv na plynutie trojročnej lehoty.
Účtová osnova pre príspevkové organizácie
Viete niečo o zmene účtovej osnovy pre príspevkové organizácie? Dozvedeli sme sa, že má byť zjednotená účtová osnova. Sme rezort ministerstva zdravotníctva, štátna príspevková organizácia s podnikateľskou činnosťou.
-- Problematiku upravuje opatrenie Ministerstva financií SR zo 17. decembra 2002 č. 23 340/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcová účtová osnova pre rozpočtové organizácie, štátne fondy, obce, vyššie územné celky, príspevkové organizácie a niektoré iné právnické osoby, ktorých hlavným predmetom činnosti nie je podnikanie. Rámcová účtová osnova pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie je prílohou k tomuto opatreniu. Opatrenie bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2003. Opatrenie nadobudlo účinnosť 1. januára 2003. Do pozornosti odporúčame tiež opatrenie č. 1407/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky aj pre príspevkové organizácie. Opatrenie bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 6/2003 a nadobudlo účinnosť 15. marca 2003.
Účastník súdneho konania
Som žalovaný v občianskoprávnej veci o neplatnosť kúpno-predajnej zmluvy o kúpe pozemku. Vo veci som predvolaný na vypočutie ako účastník konania. Ma vedomosť o tom, že navrhovateľka zomrela. Bude súd pokračovať v konaní a musím sa teda ešte predmetnou vecou zaoberať?
-- V otázke čitateľa ide o to, že jeden z účastníkov konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Podľa Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V otázke čitateľa ide o majetkovoprávnu vec a smrť účastníka konania. Tu je právna úprava nasledujúca. Ak ide o majetkovú vec, konanie súd preruší najmä vtedy, ak navrhovateľ alebo odporca zomrel. Následne súd v konaní pokračuje s dedičmi účastníka. Súd môže pokračovať, len čo sa skončí konanie o dedičstve. Súd však môže s dedičmi pokračovať aj skôr, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.
Uplatnenie výdavkov
Ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia využívam v podnikaní motorové vozidlo, ktoré mam na lízing a nájomcom som ako fyzická osoba nepodnikateľ. Môžem účtovať cestovne náhrady ako výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov?
-- V prípade čitateľa ide o daňovníka s príjmami podľa § 7 zákona o daniach z príjmov. Tento daňovník si chce uplatniť výdavky na pracovné cesty uskutočňované motorovým vozidlom, ktoré ma v prenájme od lízingovej spoločnosti ako súkromná osoba. Zákon však stanovuje, že výdavky na pracovné cesty, a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak pracovnú cestu vykonáva daňovník s príjmami podľa § 7 vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady. Teda v zmysle uvedeného daňovník by musel mať motorové vozidlo vo vlastníctve, čo v tomto prípade však splnené nie je, keďže čitateľ je len nájomcom motorového vozidla a vlastníkom je lízingová spoločnosť.
Príjem zo sprostredkovania
Vykonávam sprostredkovateľskú činnosť (poradenstvo a sprostredkovanie uzatvárania zmlúv) pre poisťovňu. V živnosti mám aj sprostredkovateľskú činnosť. Príjem zo sprostredkovania sa v mojom prípade považuje za príjem podľa § 7 ods. 1 alebo § 7 ods. 2b zákona o dani z príjmov?
-- Podľa zákona o živnostenskom podnikaní živnosťou nie je, okrem iného, práve ani činnosť fyzických osôb oprávnených poskytovať poradenstvo, sprostredkovanie alebo finančné služby na kapitálovom trhu. Preto tento príjem má byť zdaňovaný podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona o daniach z príjmov ako príjem z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov, a nie podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov ako príjem zo živnosti.