Zamestnať živnostníka bude pre firmy od nového roka ešte výhodnejšie ako teraz. Oproti zamestnancovi na pracovný pomer totiž na ňom môže ešte viac ušetriť. A to napriek tomu, že odvody sa zvýšia aj zamestnávateľom, aj živnostníkom. Súvisí to s novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá by mala začať platiť od januára a o ktorej momentálne rokujú poslanci.
Vymeriavacie základy zamestnanca sa rozšíria napríklad o odstupné a odchodné, o odmeny pri jubileách či o náhradu pri služobnej pohotovosti. Zmenia sa aj minimálne vymeriavacie základy pri odvodoch živnostníkov. Najnižšie zdravotné poistenie platia dnes podnikatelia z vymeriavacieho základu 319,57 eura, od januára to bude takmer o desať eur viac, 329,06 eura. K rovnakému nárastu dôjde aj pri zmene výšky minimálneho vymeriavacieho základu pri odvodoch do sociálky. Nový výpočet najnižších odvodov bude platiť od januára 2011. Sadzby poistného do rezervného fondu solidarity sa tiež zvýšia - budú rovnaké ako pred krízou. Znížené dvojpercentné odvody do tohto fondu platia živnostníci od apríla 2009, v januári sa sadzba vráti na 4,75 percenta. Znamená to, že ak do konca roka podnikatelia mesačne prispievajú do rezervného fondu sumou 6,30 eura, po novom to bude 15,60.
To všetko sa premietne do výpočtov, ktoré finančný rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom prehĺbia. Ak dnes firma zamestná živnostníka, vyjde ju to pri jeho pláci (na úrovni priemerného platu v hospodárstve) oproti regulárnemu zamestnancovi takmer o 80 eur mesačne menej. Vo februári, keď sa začne uplatňovať rozšírenie vymeriavacích základov, môže rozdiel narásť na stovky eur.
Vyšší príjem
Malé firmy uprednostňujú pred zamestnávaním prácu na živnosť. Chcú ušetriť na odvodoch. Ďalším plusom je, že živnostníkovi nemusí firma zabezpečiť stravovanie, dovolenku, platené voľno, ani dodržiavať limity pracovného času.
Výhodné to je aj pre samotného živnostníka. Jeho príjem je vyšší, no na úkor bezpečného spôsobu živobytia - odstupné neprichádza do úvahy, výpovedná lehota je skôr výnimkou, normálne je zrušenie objednávky. Napriek tomu podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Róberta Kičinu ponuky zamestnania na pracovný pomer prevažujú: "Je ich asi sedemkrát viac ako ponúk na spoluprácu so živnostníkmi.“
Zmena statusu
Ak sa živnostník rozhodne zamestnať človeka na pracovný pomer, mení sa aj jeho status. Musí sa ako zamestnávateľ prihlásiť do zdravotnej a Sociálnej poisťovne a zaregistrovať na daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti. Do poisťovní musí prihlásiť aj nových pracovníkov.
"Výhodou zamestnaneckého pomeru je väčšia stabilita pre zamestnávateľa a silnejšia pozícia pri organizovaní práce zamestnancov. Podnikateľ však musí znášať ostatné náklady,“ vysvetľuje Kičina.
Zo štatistík je podľa neho evidentné, že živnosti v minulých piatich rokoch pribúdali rýchlejšie ako pracovné miesta. "Nie je to alarmujúce. Za tento trend zodpovedá predovšetkým štát, ktorý nastavil nerovnaké podmienky zdaňovania rovnakej práce podľa toho, v akom režime sa vykonáva.“
Živnosť z donútenia
Zamestnávateľ však nemôže zamestnanca nútiť, aby preňho začal pracovať na živnosť. Prípadné podozrenia môže preveriť aj inšpektorát práce. Jeho právomoci sú však obmedzené.
"Samotné nútenie na živnosť môže inšpektorát len ťažko preukázať, ak nie sú písomné dôkazy,“ tvrdí Slavěna Vorobelová z mediálneho oddelenia Národného inšpektorátu práce. Ak zamestnanci nedostali výpovede, sami si otvorili živnosť, inšpektorát nemôže nič dokázať. Podnety na praktiky podnikateľov majú pravidelne.
Podľa Kičinu môže zamestnávateľ svojho pracovníka motivovať, aby preňho začal pracovať ako živnostník. "Môže mu napríklad poskytnúť stravné lístky či preplatiť dvadsať dní dovolenky. To sa už približuje k zamestnaneckému pomeru.“
Martina Magicova