Už o niekoľko dní, od začiatku budúceho roka, nadobudne účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý zásadným spôsobom zmení súčasný systém sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa bude od 1. januára vykonávať sociálne poistenie, pozostávajúce zo šiestich samostatných poistných systémov, a to nemocenského, starobného, invalidného, úrazového, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia. Zavedenie sociálneho poistenia prináša mnohé zmeny v povinnostiach zamestnávateľov voči Sociálnej poisťovni. Prinášame prehľad týchto zmien a povinností, ktoré zamestnávateľovi vyplývajú z novej právnej úpravy.
Platenie a odvádzanie poistného
Zamestnávateľ je povinný platiť a odvádzať poistné
-- za seba a svojich zamestnancov na
nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti (poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí ten zamestnávateľ, o ktorom to ustanovuje osobitný zákon, napr. zákon č. 312/2001 o štátnej službe v znení neskorších predpisov),
-- za seba na
úrazové poistenie, garančné poistenie a do rezervného fondu (poistné na úrazové poistenie neplatí zamestnávateľ sudcu a prokurátora, poistné na garančné poistenie neplatí zamestnávateľ, ktorý je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou).
Poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu sa neplatí v období:
˙ počas ktorého je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie, ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem,
˙ počas ktorého sa zamestnancovi poskytuje materské,
˙ počas ktorého sa zamestnancovi poskytuje rodičovský príspevok, ak nevykonáva zárobkovú činnosť,
˙ od prvého dňa ošetrovania osôb vyžadujúcich ošetrovanie (§ 39 ods. 1 písm. a) zákona), alebo od prvého dňa starostlivosti o dieťa do 10 rokov (§ 39 ods. 1 písm. b) zákona), najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období,
˙ počas ktorého sa zamestnancovi vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
˙ počas ktorého zamestnanec vykonáva základnú, náhradnú, zdokonaľovaciu a civilnú službu.
Poistné na invalidné poistenie sa neplatí, ak zamestnanec:
˙ má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
˙ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok,
˙ má priznaný predčasný starobný dôchodok,
˙ mal priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a nárok na jeho výplatu trvá aj po 31. decembri 2003 -- poistné na invalidné poistenie sa neplatí do preskúmania invalidity podľa § 263 ods. 2 zákona.
Sadzby poistného pre zamestnanca
nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,
starobné poistenie 4 % z vymeriavacieho základu,
invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu,
poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu.
Sadzba poistného na starobné poistenie zamestnanca sa znižuje o 0,5 % na každé nezaopatrené dieťa, o ktoré sa stará rodič alebo osvojiteľ nezaopatreného dieťaťa. Ak sa o to isté nezaopatrené dieťa súčasne starajú obidvaja rodičia alebo osvojitelia nezaopatreného dieťaťa, sadzba poistného na starobné poistenie sa znižuje jednému rodičovi alebo jednému osvojiteľovi nezaopatreného dieťaťa.
Sadzby poistného pre zamestnávateľa
nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,
starobné poistenie 16 % z vymeriavacieho základu,
invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu,
úrazové poistenie 0,8 % z vymeriavacieho základu (do 31. decembra 2006),
garančné poistenie 0,25 % z vymeriavacieho základu,
poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu,
do rezervného fondu 2,75 % z vymeriavacieho základu.
S účinnosťou od 1. januára 2004 sa zamestnávateľovi neznižuje sadzba poistného na nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné) poistenie a poistenie v nezamestnanosti tak, ako to bolo podľa právnej úpravy do 31. decembra 2003, keď zamestnávateľ zamestnával občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.
Okruh príjmov tvoriacich vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné (§ 138 zákona), je v zásade totožný so súčasným vymeriavacím základom, pričom podľa novej úpravy sa do vymeriavacieho základu nebudú zahŕňať
˙ príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie do výšky 3 % hrubých ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa zákona č. 123/1996 o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov
˙ náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Novo sa ustanovuje vymeriavací základ pre odvod poistného zamestnávateľa za zamestnancov. Zamestnávateľ do 31. decembra 2003 odvádzal poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov. Pre odvod poistného na jednotlivé poistenia je od 1. januára 2004 vymeriavacím základom zamestnávateľa vymeriavací základ každého jeho zamestnanca osobitne. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie sa zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Minimálna hranica vymeriavacieho základu zamestnanca od 1. januára 2004 je najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné (t. j. vymeriavací základ od 1. januára 2004 je v sume najmenej 6 080 Sk mesačne).
Zákon ustanovuje osobitnú minimálnu sumu vymeriavacieho základu pre
˙ zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % alebo o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov -- 75 % vymeriavacieho základu uvedeného v predchádzajúcom odseku, t. j. v súčasnosti 4 560 Sk,
˙ zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, alebo ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný, alebo ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov -- 50 % vymeriavacieho základu uvedeného v predchádzajúcom odseku, t. j. v súčasnosti 3 040 Sk,
˙ zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa § 49 Zákonníka práce v znení zákona č. 210/2003 -- suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času, t. j. v súčasnosti 35,00 Sk za každú hodinu odpracovanú zamestnancom,
˙ zamestnanca, ktorému bola poskytnutá náhrada mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce v znení zákona č. 210/2003 -- suma náhrady mzdy,
˙ fyzickú osobu vo výkone väzby podľa zákona č. 156/1993 o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody podľa zákona č. 59/1965 o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, ak sú zaradené do práce -- suma pracovnej odmeny.
Maximálna hranica vymeriavacieho základu zamestnávateľa za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac
-- na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu
˙ v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné (t. j. do 30. júna 2004 bude vymeriavací základ najviac 40 533 Sk mesačne),
˙ v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
-- na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie
˙ v období od 1. januára do 30 júna kalendárneho roka jedenapolnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné (t. j. do 30 júna 2004 bude vymeriavací základ najviac 20 267 Sk mesačne),
˙ v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka jedenapolnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
Maximálna hranica neplatí na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie.
S účinnosťou od 1. januára 2004 sa zavádza nový inštitút, a to prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Poistenie zamestnanca sa prerušuje v období, v ktorom zamestnanec
˙ čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem,
˙ je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie,
˙ má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
˙ je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas vykonávania ktorej bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
˙ od 11. dňa ošetruje osoby vyžadujúce ošetrovanie (§ 39 ods. 1 písm. a) zákona) alebo sa stará o dieťa do 10 rokov (§ 39 ods. 1 písm. b) zákona) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti.
Uvedený inštitút má právne účinky zániku poistenia. Zamestnávateľ je povinný oznámiť prerušenie poistenia zamestnanca pobočke Sociálnej poisťovne do 8 dní od prerušenia tohto poistenia na tlačive Registračný list fyzickej osoby.
Oproti doterajšej právnej úprave dochádza k výraznej zmene aj v registračných povinnostiach zamestnávateľov. Do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou je povinný prihlásiť sa každý zamestnávateľ zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do 8 dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca. Z dôvodu nutnosti doplnenia a aktualizácie registračných údajov je potrebné, aby každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či bol podľa doterajších predpisov považovaný za závod alebo malý závod, vyplnil tlačivo Registračný list zamestnávateľa, a zaslal ho pobočke najneskôr do 8. januára 2004. Uvedené platí aj na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Zamestnávateľ, ktorý do 31. decembra 2003 rozhoduje o dávkach nemocenského poistenia a vypláca tieto dávky, je naďalej povinný vykazovať pobočke poistné na nemocenské poistenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými nemocenskými dávkami, vrátane počtu zamestnancov a počtu dní, za ktoré vyplatil nemocenské dávky, do dňa prevzatia výkonu nemocenského poistenia od zamestnávateľa Sociálnou poisťovňou. Uvedenú povinnosť je povinný plniť na tlačive Mesačný výkaz poistného a dávok nemocenského poistenia.
Príspevky na poistenie v nezamestnanosti a príspevky do garančného fondu za december, prípadne november 2003, splatné po 31. decembra 2003, zamestnávateľ platí v mesiaci január 2004 na účty pobočiek Sociálnej poisťovne, zriadené na tento účel. Účty na uvedený účel budú zriadené len na obdobie od 1. januára 2004 do 31. januára 2004. Po tomto období budú zrušené. Od 1. februára 2004 budú zrušené tiež účty, na ktoré v súčasnosti zamestnávatelia platia poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Od 1. februára 2004 zamestnávateľ platí poistné na poistenie v nezamestnanosti a na garančné poistenie spolu s poistným plateným na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie a do rezervného fondu na účty pobočiek Sociálnej poisťovne vedené vo Všeobecnej úverovej banke, na ktoré v súčasnosti platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.
Ďalšie povinnosti zamestnávateľa
˙ prihlásiť zamestnanca na nemocenské, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti do 8 dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť zamestnanca v rovnakej lehote od zániku týchto poistení; uvedené povinnosti je zamestnávateľ povinný plniť na tlačive Registračný list fyzickej osoby,
˙ oznamovať zmeny v nasledujúcich údajoch týkajúcich sa zamestnanca:
priezvisko vrátane všetkých predchádzajúcich priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
˙ predkladať pobočke výkaz poistného za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného odvádzaného zamestnávateľom v členení na jednotlivých zamestnancov a na jednotlivé druhy poistenia; uvedenú povinnosť je povinný zamestnávateľ plniť na tlačive Mesačný výkaz poistného,
˙ predkladať na výzvu Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného,
˙ viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu pobočke do 3 dní od uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku alebo od skončenia pracovného pomeru, alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
˙ odstúpiť pobočke tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti -- II. diel, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak trvá dlhšie ako desať dní, do 3 dní po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
˙ oznámiť pobočke začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom do 8 dní od začiatku čerpania a do 8 dní od skončenia čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
˙ oznámiť písomne pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr
do 3 dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel,
˙ predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii podľa vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení, najneskôr do 8 dní odo dňa, keď sa o tomto úraze dozvedel,
˙ predkladať pobočke výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania
do 8 dní od ich doručenia,
˙ potvrdiť písomne Sociálnej poisťovni najneskôr do troch dní odo dňa ich doručenia tlačivá odoslané faxom alebo elektronickou poštou,
˙ poskytovať Sociálnej poisťovni súčinnosť pri vykonávaní sociálneho poistenia bezplatne,
˙ umožniť povereným zamestnancom Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia,
˙ vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia,
˙ oznámiť pobočke zmenu svojho názvu, sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, do 8 dní od tejto zmeny,
˙ pri zániku bez právneho nástupcu postúpiť evidenciu príslušnému archívu podľa § 16 zákona č. 395/2002 o archívoch a registratúrach.
Povinnosti zamestnávateľa, predbežného správcu konkurznej podstaty, resp. správcu konkurznej podstaty na účely garančného poistenia
˙ oznámiť pobočke platobnú neschopnosť zamestnávateľa do 8 dní od jej vzniku na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o vzniku platobnej neschopnosti,
˙ oznámiť pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia na tlačivách Údaje o zamestnancoch pri poskytovaní dávky garančného poistenia a Žiadosť zamestnanca o poskytnutie dávky garančného poistenia, do 10 pracovných dní od doručenia tlačiva pobočkou,
˙ potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovného pomeru podľa § 102 ods. 1 zákona za posledné tri mesiace pracovného pomeru pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovného pomeru; potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru predložiť pobočke do 10 pracovných dní od doručenia tlačív uvedených v predchádzajúcom odseku.
Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s výplatou prídavku na dieťa
Zamestnávateľ, ktorý podľa zákona o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení bude vyplácať prídavok na dieťa za obdobie od 1. januára 2004 do 31. marca 2004, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni najneskôr posledný deň v mesiaci, za ktorý sa prídavok vypláca, počet detí, na ktoré vznikol oprávneným osobám nárok na prídavok a celkovú sumu potrebnú na výplatu prídavku. Zamestnávateľ je povinný oznámiť uvedené údaje pobočke na tlačive Mesačný výkaz o prídavku na dieťa. Sociálna poisťovňa poukáže zamestnávateľovi finančné prostriedky na prídavok do 8 pracovných dní od doručenia predmetného tlačiva.
Všetky tlačivá, ktoré je zamestnávateľ povinný používať pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou, budú prístupné na pobočkách Sociálnej poisťovne.
Údaje mesačného výkazu poistného a dávok nemocenského poistenia a ich prílohy budú môcť zamestnávatelia zasielať v predpísanom tvare a určeným spôsobom aj elektronicky, na základe registrácie zamestnávateľa a následne uzavretého zmluvného vzťahu so Sociálnou poisťovňou. Informácie o tomto spôsobe zasielania údajov a jeho podmienkach budú zverejnené na internetovej stránke Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa vyzvala softvérové firmy a záujemcom poskytla podklady a informácie na úpravu ich mzdových programov, ktorá umožní registrovaným zamestnávateľom vyhotovenie a odosielanie dátových súborov mesačného výkazu poistného, mesačného výkazu poistného a dávok nemocenského poistenia a ich príloh v elektronickej forme. Zoznam softvérových firiem, ktoré doteraz prejavili záujem o takéto funkčné rozšírenie svojich mzdových programov, je vystavený na internetovej stránke Sociálnej poisťovne.
Evidencia zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia
Evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého poistenie trvá.
Evidencia musí obsahovať tieto údaje:
- priezvisko vrátane všetkých predchádzajúcich priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu,
- rodné číslo,
- deň vzniku pracovného pomeru, jeho skončenia alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
- vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený podľa § 138 ods. 13 zákona,
- obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti (pracovné voľno bez náhrady mzdy, dlhodobé uvoľnenie z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, neospravedlnená neprítomnosť v práci, výkon väzby, výkon trestu odňatia slobody, ošetrovanie (od 11. dňa) fyzickej osoby* alebo starostlivosť o dieťa** do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti),
- obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.
Evidenciu na účely dôchodkového poistenia je zamestnávateľ povinný viesť a predkladať na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Týmto tlačivom je Evidenčný list dôchodkového poistenia.
Povinnosť viesť a predkladať evidenčný list dôchodkového poistenia je uložená všetkým zamestnávateľom, teda aj zamestnávateľom, ktorí sa do 31. decembra 2003 považovali za malý závod (za zamestnancov, ktorých evidenčné listy viedli pobočky Sociálnej poisťovne).
Evidenčný list je potrebné viesť pre všetkých zamestnancov (poistencov), t. j. aj pre poberateľov dôchodkových dávok.
Na evidenčnom liste sa uvádzajú údaje potrebné na účely dôchodkového poistenia podľa zákona, ako aj podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (podľa ustanovenia § 290 ods. 1 zákona zamestnávateľ je povinný viesť a predkladať evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia do 31. decembra 2023 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre zamestnancov narodených pred 1. januárom 1985).
Evidenčné listy sú rozhodujúce podklady na rozhodovanie o dôchodkových dávkach, pretože obsahujú údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a jeho výšku. Ich význam spočíva v tom, že sú podkladom na rozhodovanie o dávkach značného finančného rozsahu. Zodpovedajúco tomuto významu im musí zamestnávateľ venovať náležitú pozornosť a nepripustiť, aby rozhodujúce údaje na nich uvedené dopĺňal alebo menil niekto iný než zodpovedný zamestnanec organizácie.
Odosielanie evidenčných listov
Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenciu Sociálnej poisťovni, v ktorej pôsobnosti sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, do troch dní od uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku (v tomto prípade sa nevyžaduje ukončenie pracovnoprávneho vzťahu) alebo od skončenia pracovnoprávneho vzťahu (to sa vyžaduje, pri žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, a to ak bol zamestnanec dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, alebo bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť). Rovnako sa ukončenie pracovnoprávneho vzťahu vyžaduje pri žiadosti o zvýšenie predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo ak bol zamestnanec dôchodkovo poistený bez poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal predčasný starobný dôchodok alebo jeho časť.
Zamestnávateľ je povinný zapísať na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia údaje za kalendárne roky pred 1. januárom 2004 a tento zaslať pobočke Sociálnej poisťovne, v pôsobnosti ktorej je útvar organizácie, v ktorom sa vedie evidencia miezd, najneskôr do 30. júna 2004 (§ 290 ods. 2 zákona).
Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov, ktorým vznikol nárok na dôchodkovú dávku
Vzhľadom na skutočnosť, že na určenie sumy starobného dôchodku za dobu poistenia po splnení podmienok na starobný dôchodok sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítava
˙ obdobie od prvého dňa ošetrovania fyzickej osoby* alebo starostlivosti o dieťa** najdlhšie do desiateho dňa potreby takéhoto ošetrovania alebo starostlivosti,
˙ obdobie, počas ktorého je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa § 11 zákona č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí, ak sa zamestnancovi počas týchto dní neposkytuje plat ani služobný príjem,
˙ obdobie, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
je potrebné, aby zamestnávateľ viedol evidenciu odkedy -- dokedy takéto obdobie trvalo.
Vysvetlivky k odkazom
* -- choré dieťa, chorý manžel, chorá manželka, chorý rodič alebo chorý rodič manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou;
** -- dieťa do desiatich rokov veku, ak
1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa § 11 zákona č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí,
2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa § 11 zákona č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí, alebo
3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa § 11 zákona č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí, alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti.
Vypĺňanie evidenčného listu
Tlačivo bude spracované elektronicky, a preto by malo byť vyplnené počítačom, resp. písacím strojom. V takomto prípade sa okienko "Vyplnený strojom" označí krížikom. Ak sa výnimočne vyplní ručne, je potrebné zápisy vykonávať čitateľne paličkovým písmom.
Opravný evidenčný list: Po zistení, že ústredie Sociálnej poisťovne už eviduje evidenčný list, ktorý obsahuje nesprávne údaje, zamestnávateľ vyhotoví nový evidenčný list.
Obdobie dôchodkového poistenia:
Uvádza sa obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení získané v kalendárnych rokoch. Ak v kalendárnom roku bolo obdobie dôchodkového poistenia prerušené, obdobie prerušenia sa na evidenčnom liste neuvádza.
Ak zamestnanec po dosiahnutí dôchodkového veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok pokračoval vo výkone zamestnania a nepožiadal o starobný dôchodok, je potrebné kalendárny rok rozdeliť do dvoch riadkov. Osobitne sa uvedú údaje do dňa predchádzajúceho dňu dovŕšenia dôchodkového veku a osobitne odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku.
Vymeriavací základ:
Uvedie sa úhrn vymeriavacích základov za príslušné obdobie povinného dôchodkového poistenia. Podľa § 138 ods. 1 zákona vymeriavací základ zamestnanca je
a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmu fyzických osôb podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov,
b) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,
c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu (napr. § 136 až 144 Zákonníka práce), náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru (§ 77 až 80 Zákonníka práce) a náhrada za pohotovosť podľa § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore.
Do vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 2 zákona sa nezahŕňa:
-- odstupné,
-- odchodné,
-- cestovné náhrady,
-- výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
-- odmena za pracovnú pohotovosť,
-- príspevky zo sociálneho fondu,
-- príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie do výšky 3 % hrubých ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa zákona č. 123/1996 o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/2000,
-- príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,
-- odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
-- odmeny vyplácané pri pracovných a životných jubileách,
-- odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení,
-- plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a
-- náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ak zamestnanec vykonával zamestnanie po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, je potrebné uviesť vymeriavací základ za kalendárny rok do dvoch riadkov. V prvom riadku sa uvedie vymeriavací základ získaný do dňa predchádzajúceho dňu splnenia podmienky nároku na starobný dôchodok a v druhom riadku sa uvedie vymeriavací základ odo dňa splnenia podmienky nároku na starobný dôchodok.
Príklad:
Zamestnanec dovŕši dôchodkový vek 15. júna 2004. Naďalej však vykonáva zárobkovú činnosť do 31. decembra 2004, z ktorej je dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a počas tohto obdobia nepoberá starobný dôchodok. Jeho vymeriavací základ je 11 500 Sk mesačne, t. j. 138 000 Sk za kalendárny rok 2004.
V takomto prípade sa v prvom riadku uvedie vymeriavací základ v sume 62 867 [57 500 (11 500 x 5) + 5 367 (11 500 : 30 x 14)] a v druhom riadku vymeriavací základ v sume 75 133 [69 000 (11 500 x 6) + 6 133 (11 500 : 30 x 16)].
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.
(Materiál o zmenách, ktoré vyplývajú z nového zákona o sociálnom poistení a týkajú sa samostatne zárobkovo činných osôb, prinesieme 29. decembra 2003.)