Výhodou Slovákov v zjednotenej Európe môže byť náš multilingvizmus, ktorý je nám daný jednak historicky, ale možno aj tým, že sa ľahšie ako iné národy učíme cudzie jazyky, pretože slovenčina nemá výrazné prízvuky. Ak človek ovláda viac jazykov na slušnej úrovni, určite nezostane v radoch nezamestnaných. Môžeme sa ich však naučiť už na strednej škole? Štátna školská inšpekcia pred dvomi rokmi zisťovala v 22 stredných školách úroveň vyučovania cudzích jazykov. Zistila veľké rozdiely v personálnom obsadení škôl a v odbornosti vyučovania. Najlepšie, až výborné podmienky sú v gymnáziách, kde je väčšinou až stopercentná odbornosť vyučovania. Celkovo je vo všetkých stredných školách najvyššia kvalifikovanosť u učiteľov ruského a francúzskeho jazyka.
Kvalifikovanosť učiteľov jazykov podľa druhu škôl je viac ako 90 percent v gymnáziách, 81,14 percenta v SOŠ a v SOU je to 80,65 percenta.
Zaraďovanie žiakov na vyučovanie prvého (nadväzujúceho zo základnej školy) cudzieho jazyka hodnotila inšpekcia ako priaznivé. Výber druhého jazyka však často ovplyvňujú personálne podmienky, a nie záujem žiakov.
Z celkového počtu 172 učiteľov cudzích jazykov v sledovaných školách 79,2 percenta získalo kvalifikáciu štúdiom na filozofickej alebo pedagogickej fakulte, náhradnú kvalifikáciu malo 6,4 percenta učiteľov a 14 percent tvorili nekvalifikovaní učitelia, najviac anglického jazyka. Zahraničných stáží sa zúčastnili predovšetkým učitelia nemeckého, francúzskeho a španielskeho jazyka. Najvyšší počet učiteľov cudzích jazykov s 1. kvalifikačnou skúškou alebo jej náhradou bolo v gymnáziách, v stredných odborných školách (SOU) a učilištiach ich bolo menej, ale aj tak inšpektori hodnotili personálne podmienky vyučovania cudzích jazykov ako veľmi dopbré, primerané rozdielu medzi gymnáziami a SOU a učilišťami.