V jednom rozhovore ste sa vyjadrili, že dôvodom vášho podnikania bola "neistota v štátnej sfére". Nemali ste na začiatku strach z riadenia vlastného podniku, predsa len ste žena?
-- Pred trinástimi rokmi som sa rozhodla veľmi spontánne. Pracovala som 23 rokov v školstve, kde som vyučovala cudzie jazyky. Rozhodla som sa však ísť inou cestou, pretože mi často prekážalo, akým pasívnym spôsobom sa jazyky učili. Navyše som mala skúsenosti z prekladateľskej a tlmočníckej činnosti. Keďže som v tom čase zakladala jazykovú školu ako prvá, potrebovala som didaktické materiály a pomôcky, ktoré som získala návštevou zahraničných škôl v Nemecku a v Rakúsku. Či som mala strach alebo nie, neviem posúdiť, vyplýva to aj z mojej povahy, pretože len veľmi ťažko prijímam limitovanie v určitých mantineloch. Rada robím veci sama. Pred desiatimi rokmi sa však problémy riešili oveľa ľahšie. Firmy vlastne vyrastali na zelenej lúke, a tak ako sme my nepoznali riziko, ktoré podnikanie predstavuje, neuvedomovali si ho ani úradníci, ktorí rozhodovali o formálnej stránke. Učili sme sa navzájom. Pravdaže, počas podnikania som prešla aj veľmi ťažkými obdobiami, napríklad, keď mi zomrel manžel a ja som ostala sama s dvojmiliónovým úverom a nevedela, či má vôbec význam pokračovať ďalej. Svoje kroky však neľutujem a spravila by som ich opäť.
Základom úspechu každého podnikateľa je nájsť si na trhu svoj priestor. Ako ste si ho hľadali vy?
-- Vycítila som, že po otvorení hraníc príde k deficitu v ovládaní jazykov. Ďalej som si stanovila určitú stratégiu. Vedela som, že ak sa ľudia prihlásia do jazykových kurzov, očakávajú, že po ich absolvovaní budú vedieť komunikovať. Systém vzdelávania bol kedysi iný ako dnes. Dnes je každý za vzdelanie zodpovedný sám. Ak chce mať lepšiu kvalifikáciu a pracovné umiestnenie, musí sa vzdelávať. Znamená to, že v našej spoločnosti išlo o mentálnu premenu, na ktorú som sa snažila citlivo reagovať. Bolo mi ďalej jasné, že mnohé podniky sa budú zatvárať a že ľudia budú potrebovať nové vzdelávanie. Z tohto dôvodu som pôvodné jazykové kurzy rozšírila aj o programy rekvalifikácie. Nebola to ľahká cesta -- s myšlienkou rekvalifikácie som nastúpila trochu priskoro a presvedčiť ľudí, že potrebujú ďalšie vzdelanie, bolo ťažké. Okrem profesionality a kvality som vždy dbala i o slušnosť a serióznosť. A to nielen ku klientom, ale aj k zamestnancom.
Stretli ste sa pri podnikaní s určitým podcenením alebo nedôverou zo strany mužov?
-- Pravdou je, že sme vychovávaní na tradíciách. Dnes sú však ženy vzdelané a v rodinách fungujú inak ako kedysi, pretože popri nich vedia zastávať akékoľvek profesie. Samozrejme, niekedy sa to stáva. No ak chce žena pred mužom obstáť, musí byť profesionálna. Pocit podceňovania sa dá odbúrať len zdravým sebavedomím, ktoré vychádza práve z odbornosti. Ak sa žena za každú cenu snaží preberať mužský model, je to zlé. Iné však je, keď si napríklad pri rekonštrukcii budovy dá poradiť odborníkmi a netvári sa, že vie všetko.
Zastávate názor, že napriek tomu, že sú ženy praktické a organizačne schopné, často sa podnikania boja, a preto vyhľadávajú odbornú pomoc. Jednou z najnovších možností je tzv. mentoring. O čo vlastne ide?
-- Program vznikol v Nemecku a dnes už funguje v rôznych krajinách. My sme ho začali organizovať po spolupráci s Moravskou asociáciou podnikateliek. Mentoring však v tomto prípade neznamená poradenstvo. Mentorka, čiže skúsená podnikateľka, v ňom odovzdáva svoje skúsenosti tzv. mentee, ktorá môže byť ženou v domácnosti, študentkou alebo už začínajúcou podnikateľkou. Ide tu o prínos aj pre samotnú mentorku, pretože i podnikanie sa po rokoch môže dostať do stereotypu. Niekedy je však problém zabezpečiť dobré mentorky, pretože musia mať aj dobrý morálny kredit. Mnohé sa tiež obávajú o svoje know-how. Riešením je, ak mentorka podniká v inom odvetví.
Nemá matka -- podnikateľka nedobrý pocit, že na úkor firmy zanedbáva svoju rodinu?
-- V prípade, že v spoločnosti existujú kvalitné služby, je možné nájsť si čas nielen na deti, ale aj partnera. Za socializmu boli ženy preemancipované: mali na starosti rodinu, prácu. Ak je jedna vec preexponovaná, vždy je to na úkor niečoho iného. Každý podnikateľ musí byť preto veľmi dobrým manažérom. Je veľmi dôležité podeliť si úlohy. Zastávam tiež názor, že čím viac úloh sa prenesie na deti, tým lepšie sa pripravia na život. Pravdaže, úlohy musia byť primerané veku dieťaťa. Tým, že im dávame len materiálne hodnoty, devastujeme nielen prostredie, ale aj jedinca.
Päťnásťtisícový úver, dcéra sekretárka, manžel manažér a prvá súkromná jazyková učebňa na Slovensku. To boli začiatky Najlepšej podnikateľky roka 2002 Elvíry Chadimovej. Dnes sa jej spoločnosť venuje nielen jazykovým kurzom, prekladateľským a tlmočníckym službám, ale i hotelierstvu a vydavateľskej činnosti. Navyše vedie tri súkromné gymnáziá, má filiálky aj v zahraničí a zamestnáva 102 pracovníkov.
StoryEditor
Chadimová: Ak má žena obstáť, musí byť profesionálna
HN hovoria s Najlepšou podnikateľkou roka Elvírou Chadimovou.
