Hoci v mnohých iných európskych krajinách je lekár prvého kontaktu vnímaný ako základný pilier zdravotného systému, jeho postavenie v slovenskom systéme je špecifické. Starších lekárov, najmä na vidieku, nemá kto nahradiť, je ich okolo 700 pre dospelých. Fungovanie menších ordinácií môže byť v ďalších rokoch ohrozené.
Prestarnutosť je problém
Takmer polovica všeobecných lekárov pre dospelých je v dôchodkovom veku a asi tretina je bližšie k sedemdesiatke ako k šesťdesiatke. V práci zostávajú len preto, lebo ich dôchodok by bol 300 až 350 eur. Inak by už dávno nepracovali a nahradiť ich nemá kto. Ich prestarnutosť je celoslovenský jav, ale najviac ohrozuje vidiecke ambulancie, kde odchádzajúceho lekára nenahradí nikto. V meste sa ako-tak opustený obvod prerozdelí.
Likvidácia všeobecného lekárstva
Výnos ministerstva zdravotníctva, ktorý umožňuje zrýchlenú prípravu na atestáciu zo všeobecného lekárstva, likviduje odbor ako taký. Všeobecné lekárstvo je samostatný medicínsky odbor s vlastnou históriou, definíciou, náplňou práce a nie je totožný so žiadnym iným medicínskym odborom ani s vnútorným lekárstvom. Nepochybujeme o tom, že najmä internisti môžu byť dobrými všeobecnými lekármi, ale v danom prípade ide o niečo iné. Umožniť pracovať v ambulancii všeobecných lekárov pre dospelých všetkým lekárom, ktorí získali špecializáciu, uvedenú vo výnose, považujeme za hazard, a nie za riešenie. Ešte šťastie, že sa do atestácie zo všeobecného lekárstva nebudú hrnúť lekári z odborov, kde na živého pacienta nikdy ani nesiahli.
Riešenie je v nedohľadne
Problém je závažný aj z hľadiska toho, že týmto spôsobom sa preriedia rady našich všeobecných lekárov, a to najmä v mestách. Ako príklad uvediem okresné mesto s 25 000 obyvateľmi, o ktorých sa v súčasnosti stará 14 všeobecných lekárov pre dospelých. V tomto meste pracuje osem internistov. Ak by všetci urobili atestáciu zo všeobecného lekárstva a začali pacientov registrovať, o chvíľu môžu prebrať aj polovicu pacientov všeobecným lekárom pre dospelých, a tým ich ekonomicky zlikvidovať. Teda nič sa nevyriešilo, práve naopak. Navyše odchodom všeobecných lekárov napríklad do dôchodku sa situácia ešte výrazne zhorší.
Ako majú fungovať ambulancie
Riešenie je možné aj v tomto prípade a musí byť v prvom rade komplexné. Ako to teda vnímame z nášho pohľadu? Najprv je potrebné zlepšiť financovanie ambulancií všeobecných lekárov, aby boli finančne atraktívne. V tomto smere nám môžu pomôcť zdravotné poisťovne, a to štátna i súkromné, keďže sú financovaní z ich zdrojov. Zároveň je potrebné rozšíriť kompetencie všeobecných lekárov pre dospelých, aby neboli nútení k dispečerskej funkcii. Nových všeobecných lekárov je potrebné hľadať medzi študentmi 4. – 6. ročníkov lekárskych fakúlt, ktorí majú v sebe budúci potenciál, na ktorom treba stavať. Ďalšou z možností je napríklad ponúknuť im motivačné financie, hoci zo štátneho rozpočtu, aby si zvolili pri štúdiu odbor všeobecného lekárstva.
Po ukončení štúdia je potrebné financovať týchto lekárov počas 36-mesačnej prípravy na atestáciu zo všeobecného lekárstva, a to z rôznych zdrojov. Okrem štátu by sa na tom mohli podieľať napríklad aj obce, rozpočty vyšších územných celkov, obcí, ale i zdravotných poisťovní. Lekár v príprave na takúto atestáciu totiž nemá žiadny príjem. Ďalej by bolo vhodné umožniť, aby lekár napríklad v poslednom roku prípravy už mohol predpisovať lieky, slúžiť Lekársku službu prvej pomoci a podobne. Je potrebné pripraviť projekt bezúročnej pôžičky na kúpu praxe, so splatnosťou 10 – 15 rokov, s garanciou štátu. Takto mladý lekár môže kúpiť prax, a starší lekár bude mať motiváciu na odchod. Nie je to nič nové pod slnkom, takéto projekty existujú napríklad vo Švédsku či v Holandsku. Chce to len viac ochoty danú situáciu riešiť.
K otázkam platov sestier
Ak lekári zvýšia od apríla platy sestrám tak, ako to stanovuje nedávno prijatý zákon, nebudú mať dostatok financií na prevádzku ordinácií. Podľa prepočtov Asociácie súkromných lekárov by ambulantný sektor potreboval ročný nárast prostriedkov takmer o 119 miliónov eur. Tieto zdroje si chcú ešte stále vyrokovať so zdravotnými poisťovňami. Veľmi optimistickí však nie sú a vyjadrenia poisťovní im dávajú za pravdu. To je posledný klinec do rakvy odboru všeobecného lekárstva pre dospelých. Najmä tí lekári, ktorí majú menej ako 1 400 registrovaných pacientov, nemôžu tento úder prežiť. Nespochybňujeme mzdové nároky sestier, ale bez zvýšenia platieb od zdravotných poisťovní to mnohí lekári neprežijú. Jednoducho zavesia „kopačky“ na klinec. A nahradiť ich nemá kto. Predsa je nemysliteľné, aby podriadená mala vyšší príjem ako nadriadený.