Európske banky nechcú Grécku odpustiť až 50 percent z dlhu. Šéfovia finančných domov vydierajú politikov najmä tým, že rekapitalizácia bánk by mohla vyjsť Európu draho. Podľa bánk sú už teraz ceny ich akcií na veľmi nízkej úrovni a vstup nových akcionárov zastupujúcich štáty by bol pre akcionárov veľmi bolestivý. Za lepšie riešenie považujú predaj svojich podielov, alebo zníženie odpustenej sumy na 40 percent. Podľa Radoslava Kasíka z Across Wealth Management politici preto musia pri rokovaniach s bankami urobiť aj kompromisy. „Straty z gréckych dlhopisov totiž môžu byť niekoľkonásobne vyššie ako je samotná hodnota dlhopisov držaná v bankách a ratingové agentúry by v konečnom dôsledku mohli Grécku udeliť rating D-bankrot,“ vysvetľuje Kasík. Podľa Medzinárodného inštitútu pre financie, ktorý v rokovaniach s politikmi zastupuje banky, je záťaž na súkromný sektor rozdelená nerovnomerne a existuje riziko reťazovej reakcie. V praxi by to znamenalo, že dlhová nákaza by mohla zasiahnuť aj také banky, ktoré doteraz problémy nemali.
Štyri scenáre záchrany
Koľko budú musieť veritelia Aténam v skutočnosti odpustiť, je zatiaľ otázne. Rozhodnúť majú o tom lídri eurozóny na dnešnom summite v Bruseli. Väčšina analytikov sa zhoduje, že to bude 50 až 60 percent z gréckeho dlhu. „V prípade odpisu dlhov Grécka sú stále na stole tri až štyri varianty ako to urobiť,“ tvrdí hovorca ministerstva financií Martin Jaroš.
Podľa zistení HN, už len jeden scenár počíta s pôvodnou dohodou vrcholných predstaviteľov eurozóny, podľa ktorej malo byť Aténam odpustených 21 percent dlhu. Všetky ostatné ale počítajú s polovičným, poprípade vyšším skresaním podlžností. Naznačil to aj minister financií Ivan Mikloš. „Dozrieva zhoda na tom, že aby bol grécky dlh udržateľný, musí dôjsť k výraznej reštrukturalizácii, silnejšej, ako bola dohodnutá na summite v júli. Zadefinovalo sa, že udržateľnosť gréckeho dlhu je reálna vtedy, ak do roku 2020 klesne pod 120 percent hrubého domáceho produktu,“ priblížil Mikloš na včerajšom rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti.
Analytici sú však voči týmto prognózam skeptickí. „Grécko potrebuje skutočný bankrot, ktorý dostane jeho dlh pod 70 percent HDP, nielen jeho atrapu,“ tvrdí Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers.
Povinné zvyšovanie rezerv
Okrem toho banky budú musieť kvôli odpusteniu dlhov zvýšiť svoje rezervy. V médiách sa špekuluje, že táto čiastka bude predstavovať takmer 108 miliárd eur. Bankám by sa tak podarilo dosiahnuť kapitálovú primeranosť deväť percent. Ministri financií eurozóny sa dohodli na postupe, pri ktorom sa na posilnenie bánk budú využívať prioritne súkromné zdroje ich vlastníkov alebo iných súkromných investorov. Ak by to nebolo možné, nasledovala by rekapitalizácia z verejných zdrojov danej krajiny, a až ako posledná možnosť sa pripúšťa aj použitie prostriedkov z eurovalu.