Keď platíte len minimálne odvody, čakajte aj minimálny dôchodok. Sociálna poisťovňa pre HN vypočítala, že podnikateľ, ktorý uhrádza len najmenšie možné odvody, bude mať starobný dôchodok 191,60 eura. To je len o pár eur viac ako aktuálne životné minimum 185,38 eura.
Vládny návrh odvodovej reformy počíta so znížením minimálnych odvodov. Zdravotné a sociálne poistenie sa zo 160,47 eura zníži na 137,67 eura. Minimálne odvody si dnes platí viac ako 85 percent samostatne zárobkovo činných osôb registrovaných v Sociálnej poisťovni.
Znížia sa dôchodky?
Ak podnikateľ platí nízke odvody, má malý dôchodok. Čo sa však stane po reforme, ak bude platiť ešte menej? Bude mať ešte nižší dôchodok? „Áno, ale len do istej miery. Pri veľmi nízkych príjmoch v starobe musí nastúpiť dotácia na úroveň životného minima, definovaného pre danú vekovú skupinu,“ tvrdí Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied.
Iný pohľad má Sociálna poisťovňa. Podľa nej sa dôchodok nepočíta zo sumy odvodu, ale z vymeriavacieho základu, ktorý má vplyv na tzv. osobný mzdový bod. Ten je súčasťou vzorca na výpočet dôchodku. „Podľa v súčasnosti účinnej právnej úpravy platí, že čím nižší je vymeriavací základ, tým nižší je aj osobný mzdový bod, a tým nižšia je aj suma dôchodku,“ hovorí Jana Ďuriačová zo Sociálnej poisťovne.
Minimálny vymeriavací základ bude po reforme 3,3-násobok životného minima. Ministerstvo financií, ktoré pripravilo reformu, hovorí, že dôchodky sa neznížia. „SZČO pod hranicou minimálneho dôchodku sú dnes dotované cez dávku v štátnej núdzi. Zmena daňovo-odvodového systému spôsobí, že starobný dôchodok sa zvýši, avšak dávka v hmotnej núdzi sa automaticky zníži. Štát bude menej doplácať k starobným dôchodkom a výška dôchodku z minimálneho vymeriavacieho základu sa priblíži k potrebnému vymeriavaciemu základu na to, aby si SZČO si našetrila aspoň na minimálny dôchodok. Výsledná suma dávok sa tak v podstate nezmení,“ vysvetľuje Patrícia Malecová Šepitková z ministerstva financií.
Reálne odvody
Kto si platí vyššie odvody z reálneho príjmu, má aj vyšší dôchodok. Napríklad živnostník, ktorý priznáva príjem vo výške asi 1,3-násobku priemernej mzdy, teda asi 1 000 eur, dostane podstatne viac ako ten, ktorý platí minimálny odvod. Podľa výpočtu Sociálnej poisťovne to bude asi 557 eur.
Väčšina živnostníkov, podľa údajov Sociálnej poisťovne je to viac ako 85 percent, platí minimálne odvody. Ich argumentom bývajú nielen nízke príjmy, ale aj to, že si na dôchodok dokážu nasporiť lepšie, ako im to garantuje štát. V podobnom duchu radil živnostníkom aj súčasný minister Jozef Mihál, keď ešte nebol politikom. „Ľudia by sa nemali spoliehať na štát, ale na seba. Okrem toho, čo je určené zákonom, teda povinné odvody do prvého alebo druhého piliera, by ľudia mali sporiť či investovať. Tak, aby v čase, keď už nebudú schopní z objektívnych dôvodov pracovať, mali príjem v podobe renty alebo mali majetok, ktorý budú môcť prípadne predať, a tak si zlepšiť finančnú situáciu,“ povedal Mihál pre HN pred dvomi rokmi.
Nepredvídateľná budúcnosť
Mnohí ekonómovia tvrdia, že ten, kto si odvody rozdelí a okrem priebežného prvého piliera má peniaze aj v druhom pilieri, bude mať v budúcnosti vyšší dôchodok. Vladimír Baláž si tým nie je istý – podľa neho to závisí od mnohých parametrov, napríklad od typu aktíva, do ktorého sporiteľ investuje, od poplatkov, miery zdanenia a odvodov. „Tieto vplyvy nie je možné odhadovať na 20 rokov dopredu. Akékoľvek odhady sú viac-menej len špekulácie,“ myslí si Baláž.
Živnostníkom, ktorí si platia len minimálne odvody, odporúča čo najviac šetriť vrátane prvého a druhého piliera. „Štát sa o nich postará len do výšky životného minima,“ dodáva.
Odvod živnostníkov do druhého piliera sa mierne zvýši. „U SZČO sa suma peňažných prostriedkov odvedená do druhého piliera pri 6,7-percentnej sadzbe zvýši. Podiel 9-percentného transferu pri sadzbe odvodov 47,15 percenta zo základu dane zníženého o bulharské konštanty 2 a 2,14 je menší ako v novonavrhovanom systéme 6,7 percenta pri 22-percentnej sadzbe zo základu dane nezníženého o bulharské konštanty a zvýšeného o zaplatené odvody. Vplyv druhého piliera sa konkrétne u SZČO zvýši,“ hovorí Malecová Šepitková.