Ján Kvoček, ktorý tento rok vyštudoval politológiu, začal už na začiatku štúdia podnikať v sprostredkovaní finančných produktov. Neskôr podnikal ako organizátor kultúrnych a spoločenských podujatí, hlavne koncertov a festivalov. "Moje výdavky na začiatku neboli vysoké. Išlo hlavne o kolky spojené s registráciou firmy v obchodnom registri a právnika, čo bolo niekoľko stoviek eur," hovorí Kvoček.
O žiadny príspevok na podnikanie nežiadal. Tvrdí, že o takej možnosti vôbec nevedel a aj keby o tom vedel, určite by ho odradila návšteva úradu. "Na základe dovtedajších skúseností so štátnou byrokraciou by som o to zrejme tiež nežiadal. Množstvo papierov, ktoré je na všetko potrebné dodať, je mimoriadne demotivujúce," pokračuje Ján Kvoček.
Mladý politológ už nepodniká a uvažuje o efektívnej likvidácii firmy. S podnikaním prestal, lebo sa dostal do veľkej straty, ktorá mu nedovolila ísť do nových projektov.
Živnostník už neštuduje
Pavol Krajčírovič je vo veku 22 rokov úspešným živnostníkom. Montuje satelitnú techniku a zarába na prebiehajúcej digitalizácii televízneho vysielania. "Ľudia boli nútení prejsť na digitál, no mali záujem skôr o satelit, ktorý má viac programov," vysvetľuje Krajčírovič. Najväčší satelitný "boom" bol podľa neho pred Vianocami -- vtedy mal plné ruky práce a slušne si zarobil.
S podnikaním začal, keď už v prvom semestri skončil so štúdiom informatiky. Zapísal sa na kurz pre začínajúcich podnikateľov, ktorý ponúkali úrady práce a po jeho absolvovaní získal dotáciu, ktorá mu pomohla začať. "Bolo to niečo medzi 2 400 a 2 500 eur, presnú sumu si už nepamätám. Nakúpil som si za to náradie, zaplatil som si inzerciu v novinách. Bez tej dotácie by bol môj rozbeh pomalší."
Teraz má výdavky najmä na zdravotné a sociálne poistenie, naftu, telefón a montážny materiál, spolu asi 300 eur mesačne. Príjmy má však vyššie a s peniazmi, ktoré si montovaním satelitov zarobí, je spokojný. Do školy už nechodí, no o rok chce skúsiť študovať masmediálnu komunikáciu.
Dve eseročky
Martin Královič, ktorý má 23 rokov a študuje manažment, riadi dve úspešné firmy. Prvá, KINX, s. r. o., dosiahla za minulý rok obrat až 82-tisíc eur. Zaoberá sa organizáciou podujatí, produkciou, cateringom a marketingom. Hovorí, že v tomto biznise sa pohyboval od svojich 15 rokov a už na strednej škole si plánoval založiť firmu. Inšpirovali ho na to kamaráti. "Videl okolo seba veľký potenciál spolužiakov a kamarátov, ktorí nemali priestor rozvíjať svoje schopnosti v komerčných firmách, a to bol jeden z dôvodov založenia mojej prvej eseročky. Samozrejme, aj neprichádzať o možnosti zarábania. Bolo to aj preto, že je lepšie budovať značku firmy čím skôr -- prišiel by som o niekoľko cenných rokov, keby som s tým začal až po škole," hovorí Martin Královič. Minulý rok si založil aj druhú firmu -- Weddinx, s. r. o.
Prvú firmu zakladal bez pomoci právnika, niektoré veci mu z úradov vrátili na prepracovanie a stálo ho to viac peňazí na kolkoch. Nežiadal ani o žiadnu dotáciu. Svoje vstupné náklady odhadol na 500 eur, dnes má mesačné náklady na sekretárku, dopravu a telefón asi 800 eur.
Martinovi rovesníci sú v škole už vo vyššom ročníku, no on to neľutuje. "Biznis je pre mňa väčšia priorita," dodáva Královič.