Ekonomický a sociálny rozvoj Banskobystrického kraja súvisí s rozvojom jeho dopravnej infraštruktúry. Ako ju hodnotíte a čo v tomto smere podniká BBSK?
- Pri súčasnom právnom stave v oblasti decentralizácie kompetencií zo štátu majú samosprávne kraje minimálne možnosti na ovplyvňovanie trendov rozvoja dopravnej infraštruktúry, pričom práve to je základný predpoklad na rozvoj aktivít najmä v oblasti priemyslu a cestovného ruchu. Stav dopravnej infraštruktúry na území kraja je neuspokojivý a nezodpovedajúci potrebám jednotlivých regiónov BBSK. Potrebná je najmä urýchlená realizácia stavieb na úseku rýchlostnej komunikácie R1 medzi Hronským Beňadikom a Žiarom nad Hronom. Snahou BBSK je zaradenie stavieb na ťahu R1 medzi projekty financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Znepokojujúci je stav v oblasti železničnej infraštruktúry na celoštátnych a tzv. regionálnych tratiach. Zo strany MDPT a ŽSR nie sú v BBSK plánované žiadne podstatné investície do modernizácie železníc. V dôsledku zrušenia osobnej dopravy na regionálnych tratiach hrozí, že na tratiach s minimálnym rozsahom nákladnej dopravy nastane postupné znefunkčnenie staničných a traťových zariadení, čo znemožní ďalšiu prevádzku.
Jednou z perspektívnych možností kraja je rozvoj cestovného ruchu. Ako hodnotíte túto oblasť a čo konkrétne sa v tomto smere v regióne deje?
- Kraj má z ekonomického hľadiska veľmi dobré predpoklady na rozvoj cestovného ruchu. Máme výhodnú geografickú polohu, množstvo prírodných pozoruhodností a rekreačných oblastí. Sú tu vynikajúce podmienky na cykloturistiku, v severnej časti kraja máme zas výborné možnosti na rozvíjanie zimnej turistiky. Potenciál termálnych a minerálnych vôd umožňuje rozvoj kúpeľno-relaxačného cestovného ruchu. Zaostávame však vo vidieckej turistike a agroturistike. Atraktivitu regiónu nepochybne zvyšujú hodnotné kultúrne a historické pamiatky. Veľké rezervy však vidíme v propagácii a v kvalite poskytovaných služieb. Zintenzívnili sme prezentáciu kraja, zúčastňujeme sa na výstavách a workshopoch, nadväzujeme kontakty so zahraničnými partnermi. V lete sa náš kraj predstaví na workschope v Budapešti. Bariérou rozvoja cestovného ruchu sú však nevyriešené majetkovo-právne vzťahy a nedostatočná spolupráca zainteresovaných subjektov. Nevyhnutná je legislatívna úprava, smerujúca k zvýšeniu kompetencií VÚC v tejto oblasti. Aj cestovný ruch pociťuje nedostatok financií, ktoré sa budeme snažiť získať aj z fondov EÚ. Zo strany ministerstiev očakávame včasné poskytovanie informácií o možnostiach financovania projektov z predvstupových fondov EÚ a zo štrukturálnych fondov po vstupe do EÚ. V záujme rozvoja cestovného ruchu by sa častejšie mali stretávať zástupcovia MH SR s pracovníkmi odborov cestovného ruchu VÚC. Náš Odbor regionálneho rozvoja, územného plánu a cestovného ruchu poskytuje konzultácie v oblasti využívania finančných podporných programov určených na rozvoj cestovného ruchu. V súčasnosti pracujeme na príprave Regionálnej stratégie rozvoja cestovného ruchu v kraji.
Má BBSK, ako kraj s jednou s najvyšších mier nezamestnanosti, nejaké zaujímavé projekty na jej zníženie?
- Nezamestnanosť v kraji zaznamenáva rastúci trend. V rámci kraja sú veľké rozdiely medzi jednotlivými okresmi. V okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Veľký Krtíš sa miera nezamestnanosti pohybuje vyše 30 %. Chceme napr. zriadiť informačné a poradenské stredisko pre nezamestnaných. Jednou z rizikových skupín je rómska populácia. Práve preto chceme zrealizovať projekt Gándhího školy, ktorý umožní absolventskú prax s perspektívou trvalej práce pre nezamestnaných Rómov. Pripravené sú aj projekty na celoživotné vzdelávanie, pre inštalatérske remeslá, pre absolventov stredných a vysokých škôl, ako aj pre uplatnenie znevýhodnenej skupiny žien na trhu práce. Rozpočty projektov však ešte musí schváliť Delegácia EK na Slovensku.
Pálčivým problémom súčasnosti je však príprava kvalitných projektov na čerpanie európskych peňazí zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ. Aké skúsenosti v tomto smere máte?
- V tomto roku boli prefinancované tri krajské projekty z Grantovej schémy ľudské zdroje (GS ĽZ) z programu Phare 2000. Dva projekty boli spracované na báze partnerstva, jeden predkladal samotný Úrad BBSK. Získané financie použijeme na zriadenie Poradensko- sprostredkovateľského strediska pre podporu absolventov pri uplatnení sa na trhu práce. Skúsenosti sme čerpali z Akčných plánov zamestnanosti, ktoré boli spracované v spolupráci s írskou spoločnosťou na báze partnerstva. Máme vytvorený zásobník projektov aj na ďalšiu GS ĽZ z Phare 2001. V tejto súvislosti považujem za potrebné delegovať kompetencie na regióny, vytvoriť v rámci GS ĽZ z Programu Phare 2001 technické sekretariáty v krajoch a rozdeliť finančné zdroje na jednotlivé NUTS II (Banskobystrický a Žilinský kraj).