Na Slovensku sa spúšťa ďalšia lavína ekoenergetických projektov. Po fotovoltike na rad prichádzajú bioplynové stanice. Minimálne tri sú pred spustením výstavby. Len na porovnanie, do roku 2009 pôsobilo na Slovensku len päť bioplynových staníc.
„Začína sa nový boom,“ konštatuje Miroslav Pejko z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť. Príčina je jednoznačná. „Výkupná cena za vyrobenú energiu je dva- až trikrát vyššia ako pri bežnej elektrine. Závisí od použitej technológie,“ uzatvára Miroslav Pejko.
Dve desiatky miliónov
Najnovšie bioplynové stanice budú stáť v Bošanoch, Šamoríne a Dvoroch nad Žitavou. Celková „bioinvestícia“ presiahne výšku 23 miliónov eur. Všetky tri by pritom podľa zámerov mali stáť už v tomto roku. „Termín ukončenia výstavby sa predbežne plánuje na október 2012,“ predpokladá vo svojom zámere spoločnosť Gamex Trading, ktorá stojí za „bioplynkou“ v Dvoroch nad Žitavou. Do projektu investuje asi tri milióny eur. Porovnateľný čas spustenia očakáva i spoločnosť ECO PWR, ktorá do svojho šamorínskeho zámeru investuje 4,5 milióna eur.
Najnákladnejšou investíciou sa ukazuje projekt v Bošanoch. „Nejde o klasickú poľnohospodársku bioplynovú stanicu, ale o zariadenie, ktoré dokáže premeniť na plyn, elektrinu a teplo akýkoľvek biologický odpad,“ prezrádza František Čupr, konateľ spoločnosti Alternative Energy. Nová bioplynová stanica za 16 miliónov eur by teda mala dokázať energeticky zhodnotiť napríklad odpad z hypermarketov, mäsokombinátov či mliekarní.
Biodynamika
Bioplyn sa po biomase teší čoraz väčšej pozornosti nie len agrofiriem, ktoré v nich nachádzajú odbytište svojich produktov, ale i významných energetických hráčov. Práve posledná spomenutá spoločnosť Alternative Energy totiž patrí do Energetického a průmyslového holdingu, ktorý spoluvlastní i J&T a skupina PPF Petra Kellnera.
„Bioplynový biznis“ láka i Arcu Capital. „Máme záujem o fotovoltické, bioplynové či malé vodné elektrárne, energetické využitie odpadov a podobne,“ podčiarkuje stratégiu skupiny Rastislav Velič, finančný a projektový manažér spoločnosti. V súčasnosti je v procese prípravy aj ich stanica vo Veľkých Uherciach.
Aj podľa analytikov „bioplynky“ na Slovensku čaká významný rozvoj. „Rozmach bioplynových staníc bude najsilnejší v najbližších dvoch rokoch,“ pokračuje Miroslav Pejko. Na rozmachu sa totiž môžu podieľať okrem veľkých hráčov aj poľnohospodári, ktorí môžu na ich výstavbu využívať eurofondy.
Český vzor?
V porovnaní s okolitými krajinami je však Slovensko v počte bioplynových staníc stále na chvoste. „V súčasnosti podľa Českej bioplynovej asociácie je v Českej republike 295 staníc,“ podotýka Pavel Vlček, hovorca českého ministerstva priemyslu a obchodu. „Očakáva sa, že do roku 2020 sa ich počet strojnásobí,“ dopĺňa hlavný analytik spoločnosti Cyrrus Marek Hatlapatka. Za týchto okolností by elektrina z bioplynu mohla predstavovať až tri percentá celkovo vyrobenej energie v Česku.
Podľa dostupných údajov bolo na Slovensku v polovici minulého roka len 33 fungujúcich bioplynových staníc. Napriek tomu podľa schváleného vládneho dokumentu sa očakáva, že v roku 2013 sa ich počet zvýši až na vyše sto.
Obavy sú
Čoraz častejšie sa však na strane úradov vynára obava, aby bioplyn nenasledoval „žiarivý“ príklad slnečných elektrární. Na strane investorov, aby legislatívna zmena projekty nenarušila. „Očakávame úpravu legislatívneho prostredia. Zmeny sa avizovali nielen v súvislosti s predčasnými voľbami,“ hovorí Rastislav Velič.
„Prijatie novej legislatívy by nám život mierne skomplikovalo, no nešlo by o nič fatálneho, aby to investíciu ohrozilo,“ dopĺňa však František Čupr.
Tomáš Ferenčák