Pod pojmom močové kamene rozumieme prítomnosť tvrdých zrazením, aglomerátov v močových cestách, ktoré sa za istých podmienok vytvárajú z látok prítomných v moči. V odbornej literatúre sa pre močové kamene používa názov urolithiasis. Urolitiáza je ochorenie také staré ako ľudstvo samo. Známy je nález močového kameňa v múmii chlapca, ktorej vek sa odhaduje na 7 000 rokov. Odstraňovanie kameňov z močového mechúra patrilo medzi prvé operačné výkony na svete vôbec. A. C. Celsus v 1. storočí po Kristovi podrobne popísal operáciu na odstraňovanie kameňov z močového mechúra, ktorá sa bez podstatných zmien aplikovala ešte aj v 18. storočí. Napriek tisícročnému poznaniu tohto ochorenia i dnes zostáva ešte veľa otázok nezodpovedaných.
Výskyt urolitiázy ovplyvňujú mnohé faktory, ako sú geografické a klimatické podmienky, pohlavie, vek, genetické a etnické vplyvy, príjem tekutín, príjem a zloženie potravy, sociálne pomery a životná úroveň, organické a metabolické poruchy. Moč je presýtený roztok organických a anorganických látok. Vzniká v obličkách, kde sa zložitým mechanizmom filtrácie krvi vytvára jeho tekutá zložka. V obličkách sa do tohto primárneho moču vylučujú nepotrebné látky, ktoré vznikajú v tele pri látkovej premene, ako sú dusíkaté látky, močovina, kreatinín, ďalej nadbytočné produkty cirkulujúce v krvi, ako glukóza, kyselina močová, šťaveľová a pod. Močom sa z tela vylučujú aj mnohé minerály, ako sú sodík, draslík, vápnik, fosfor a ďalšie. To znamená, že v moči sú tieto látky trvale prítomné v rozpustenom stave. Za istých okolností sa však práve z nich tvoria močové kamene. Za normálnych okolností rozpustnosť týchto látok v moči zabezpečujú viaceré mechanizmy. Ak dôjde k poruchám rovnováhy, alebo sa pridružia i ďalšie príčiny, dochádza v moči k sedimentácii, kryštalizácii, zhlukovaniu kryštálov, k tvorbe piesku alebo kameňov rôzneho tvaru, veľkosti a zloženia.
Príčiny vzniku urolitiázy môžeme rozdeliť do štyroch skupín.
Do prvej skupiny sa zaraďujú metabolické poruchy, hormonálne poruchy, najmä zvýšená funkcia prištítnych teliesok. Aj niektoré nervové a psychické poruchy ovplyvňujú tvorbu a zloženie moču a tým prispievajú k vzniku močových kameňov. Do tejto skupiny patria i ochorenia, ktoré sú zodpovedné za dlhodobý pobyt na lôžku (zlomeniny, úrazy, neschopnosť pohybu).
Druhú skupinu príčin predstavujú zápalové ochorenia obličiek a močových ciest, spôsobené takými druhmi baktérií, ktoré vyvolávajú štiepenie močoviny.
Do tretej skupiny príčin urolitiázy patria ochorenia, ktoré spôsobujú poruchu odtoku moču z organizmu. Ak je moč v niektorej časti močových ciest zadržiavaný, dochádza k sedimentácii, ku kryštalizácii v moči obsiahnutých solí a k tvorbe kameňov.
Štvrtá skupiny zahrňuje najviac faktorov vzniku močových kameňov. Ide o nesprávnu životosprávu, zloženie potravy a stravovacie návyky, pitný režim -- množstvo a kvalitu prijímaných tekutín, klimatické, geografické, rasové, rodinné, pracovné a sociálne faktory.
Ako sa prejavuje prítomnosť kameňa v močových cestách?
Klinický obraz urolitiázy je mimoriadne variabilný. Od stavu, že je klinicky, keď nevyvoláva žiadne príznaky.
Najtypickejším prejavom urolitiázy je obličková kolika. Ide o náhle vzniknutú, mimoriadne intenzívnu šokujúcu bolesť v oblasti obličky, šíriacu sa podľa priebehu močovodu. Bolesť vzniká zrazu pri pocite úplného zdravia, má záchvatovitý charakter. Býva sprevádzaná imperatívnym nutkaním na močenie. Pacienti často udávajú pocit plnosti brucha, ako pri sťaženom odchode vetrov. Objavuje sa napínanie, až zvracanie. Moč je tmavej farby, niekedy až červenej. Teplota nebýva zvýšená. Bolesť je taká intenzívna, že chorý vyhľadáva lekársku pomoc a dožaduje sa rýchlej úľavy.
Ak je močový kameň fixovaný v močových cestách, je veľký, prípadne anatomické a funkčné pomery obličiek a močových ciest sú nepriaznivé a nie je predpoklad na jeho vyplavenie pomocou konzervatívnych praktík, je žiaduce aktívne odstránenie.
Až donedávna sa odstraňovanie močových kameňov z obličiek a močových ciest uskutočňovalo jedine otvorenou operáciou. Rez cez telovú stenu zabezpečoval prístup až k miestu kameňa. Po otvorení močových ciest sa kameň mechanicky odstránil a močové cesty zašili. Výkon si vyžadoval celkovú anestéziu a rôzne dlhý čas pobytu v nemocnici, ako i následnú rekonvalescenciu. Koncom sedemdesiatych rokov nastala revolučná zmena. Miesto otvorených operácií bola do praxe zavedená nová metóda odstraňovania močových kameňov z obličiek, tzv. perkutánna extrakcia. Princíp metódy spočíva v tom, že sa do obličky cez telovú stenu zavedie prístroj (nefroskop), ktorý umožňuje vizualizovať kameň. Ak je kameň menší ako je lumen prístroja, možno ho priamo špeciálnymi kliešťami vytiahnuť. Ak je kameň väčších rozmerov, najprv sa rozdrví na menšie fragmenty a tie sa odstránia. Výhody metódy spočívajú v tom, že nevyžaduje celkovú anestéziu, je menej traumatizujúca, hospitalizácia je krátkodobá, rýchlejšia rekonvalescencia a práceneschopnosť výrazne kratšia. Koniec 20. storočia priniesol i ďalšie výrazné zmeny v odstraňovaní močových kameňov z močovodov. Bolo to zavedenie spôsobu vyťahovania, resp. odstraňovania kameňov z močovodov pomocou ureteroskopu. Ureteroskop je jemný prístroj, ktorý sa cez močový mechúr zavedie do močovodu. Podobne, ako pri obličkových kameňoch, malý kameň sa vytiahne a väčší sa najprv podobným spôsobom rozdrví, potom sa fragmenty povyťahujú a drobnejšie sa spontánne vyplavia prúdom moču.
Avšak obdobie skutočného moderného medicínskeho "zázraku" nastalo po roku 1982. Vtedy bola do liečby močových kameňov zavedená prevratná, historická zmena. Tá spočívala v deštrukcii močových kameňov v obličke a v močových cestách vysokoenergetickou silou, vznikajúcou mimo tela človeka. Tlakové sily z prístroja sa kužeľovým spôsobom usmernia tak, aby na jeho hrote bola úderná sila najsilnejšia, a tá pôsobí na kameň. Opakovanými nárazmi dochádza k štiepeniu, drveniu kameňa na prášok alebo na malé fragmenty, ktoré sa potom vyplavujú močom von z organizmu. Dnes už existuje viacero typov takýchto "rozbíjačov" močových kameňov. V našej krajine sa táto metóda používa od roku 1991, kedy boli inštalované prvé "rozbíjače kameňov".
Keď zhrnieme popísané skutočnosti, jasne nám z toho vyplynie, že za posledné 3 desaťročia došlo v liečbe močových kameňov k historickým zmenám. Dnes je situácia taká, že na 80 % sa kamene drvia a odstraňujú pomocou LERV, 15 -- 20 % pomocou perkutánnej nefroskopickej metódy a ureteroskopicky a iba menej ako 5 % sa odstraňuje otvorenými operáciami.
Všeobecné pravidlá platia pre všetkých pacientov s močovými kameňmi, bez ohľadu na ich chemické zloženie. Špeciálne pravidlá životosprávy sú zamerané na pacientov s kameňmi, ktorých chemické zloženie je známe. Každý močový kameň, ktorý sa z tela vylúči alebo sa z neho odstráni, sa chemicky vyšetruje. Všeobecne sa uvádza, že cielená prevencia znižuje riziko znovuvytvorenia kameňov pod 10 %. Bez dodržiavania všeobecných zásad životosprávy však ani cielená prevencia neprinesie žiadaný efekt.
Je známe, že močové kamene častejšie postihujú ľudí, ktorí sa menej pohybujú. U fyzicky pracujúcich ľudí sa vyskytujú zriedkavejšie.
Rovnako závažným faktorom v prevencii urolitiázy je dostatočný príjem tekutín. V tejto súvislosti dôležitejšie, ako merať objem prijatých tekutín, je kontrola množstva vylúčeného moču, ktoré by u dospelého človeka nemalo byť nižšie ako 2 000 ml za 24 hodín. Vyše 50 % z celkového denného príjmu tekutín by mala tvoriť prírodná voda, ostatok môžeme doplniť inými druhmi tekutín, ako sú čaje, ovocné šťavy, káva, minerálne vody, prípadne pivo. Treba poznamenať, že keď nepoznáme chemické zloženie kameňov, druhy tekutín treba striedať. Rovnako platí, že silný čaj, silná káva i koncentrovaný alkohol sú nevhodné. Neplatí názor, že pitie piva je najlepšia prevencia kameňov, pretože pivo obsahuje veľa vápnika a kyseliny močovej. Akákoľvek vypitá tekutina nerozpustí už vytvorený močový kameň, ale zvýšené množstvo prijatej tekutiny bráni jeho vzniku a ak je kameň už vytvorený, zabraňuje jeho zväčšovaniu.
Vo vzťahu k močovým kameňom by naša strava mala byť vyvážená, mala by obsahovať všetky základné i doplnkové výživové látky. To znamená dostatok ovocia, zeleniny, balastných látok, obmedzovanie soli, kyslých a dráždivých jedál.
Na vznik močových kameňov má významný vplyv i stres. Poukazuje to na skutočnosť, že obličkové koliky zaútočia na človeka pred dôležitým rokovaním, rozhodovaním, pri príprave na cestu, pri dlhodobom pobyte v cudzine a podobne.
Do komplexu preventívnych postupov pri urolitiáze patrí i kúpeľná liečba. Po rozdrvení močových kameňov litotriptorom (LERV) drobné úlomky zostávajú v močových cestách a kúpeľná liečby výrazne prispieva k vylúčeniu týchto fragmentov z organizmu.
I keď problematika diagnostiky a liečby urolitiázy je vďaka pokroku ostatných desaťročí dobre zvládnutá, v oblasti príčin vzniku močových kameňov je viacero otázok stále otvorených. Z tohto konštatovania vyplýva, že dodržiavanie správnej životosprávy, najmä pitného režimu, je najdôležitejšia rada, ako môžeme preventívne vzniku tomuto bolestivému ochoreniu predísť.
StoryEditor