Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť nový zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. V nasledujúcom článku nájdete prehľad zmien, ktoré nastali v rámci odvodov do jednotlivých poisťovní od januára 2004 v porovnaní s rokom 2003.

Zdravotné poistenie
Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a spolupracujúce osoby (SO) nastane zmena v platení odvodov od 1. januára 2004. Na rozdiel od zdravotného poistenia, ktoré je spravované pôvodnou právnou úpravou, menia sa práva a povinnosti SZČO v rámci sociálneho poistenia. V zmysle zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP) v znení neskorších predpisov (v z. n. p.) zdravotné postenie vzniká narodením, ak ide o osobu s trvalým pobytom na území SR.
U osôb, ktoré nemajú na území SR trvalý pobyt, zdravotné poistenie vzniká:
a) dňom nástupu do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území SR,
b) dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na území SR,
c) dňom získania trvalého pobytu na území SR,
d) dňom priznania postavenia utečenca.
Podľa tohto zákona sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie (poistné):
a) zamestnanci,
b) samostatne zárobkovo činné osoby,
c) spolupracujúce osoby,
d) zamestnávatelia,
e) štát,
f) Fond zamestnanosti SR,
g) Sociálna poisťovňa.

* Poistné sa podľa § 12 ods. 1 ZZP platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom platiteľ je povinný si poistné vypočítať sám. Výška poistného je 14 % a ak je SZČO alebo SO občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, platí poistné v sume 6,3 % (§ 12 ods. 5 ZZP).
* Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, ak nie je v ZZP uvedené inak, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti (§ 13 ods. 5 ZZP).
* Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roku (§ 13 ods. 5 ZZP).
* Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré začali prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť a činnosť spolupracujúcej osoby v kalendárnom roku, alebo ktoré prevádzkovali takúto činnosť v predchádzajúcom roku v čase kratšom ako šesť mesiacov, je nimi určená suma. Takto zistený vymeriavací základ sa použije do 30. júna nasledujúceho roku (§ 13 ods. 6 ZZP).
* Vymeriavacím základom na určenie poistného SZČO a SO, ktoré sú na zdravotnom poistení zúčastnené už z iného dôvodu, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti, ak je vyššia ako 3 000 Sk (§ 13 ods. 7 ZZP).

Vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 až 6 § 13 ZZP (SZČO sa týkajú odseky 4 až 6) je najmenej:
a) 3 000 Sk,
b) 2 250 Sk, ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,
c) 1 500 Sk, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (§ 13 ods. 11 ZZP).
* Vymeriavací základ je najviac 32 000 Sk (§ 13 ods. 13 ZZP).
* Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na zdravotné poistenie SZČO a SO, je predchádzajúci kalendárny rok, ak tieto osoby prevádzkovali samostatnú zárobkovú činnosť aspoň počas šesť mesiacov v tomto kalendárnom roku (§ 14 ods. 2 ZZP). Podľa § 16 ods. 2 ZZP za SZČO a SO vypočítava a odvádza poistné SZČO.
* Za samostatne zárobkovo činnú osobu a spolupracujúcu osobu vypočítava a odvádza poistné samostatne zárobkovo činná osoba.
Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádzajú SZČO a SO, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca, pričom SZČO alebo SO môžu na základe písomnej žiadosti poistné zaplatiť vopred, najviac však na dobu jedného roka (§ 18 ods. 2 a 3 ZZP).
* Poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne, je povinný zaplatiť platiteľ poistného, ak zistí, že poistné nebolo uhradené včas a v správnej výške. Ak tieto nedostatky zistí poisťovňa, pripíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne. Príslušná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť platiť poplatok z omeškania alebo znížiť výšku poplatku z omeškania z 0,2 % na 0,1 %.
* Za nesplnenie alebo porušenie povinností ustanovených ZZP príslušná poisťovňa uloží platiteľom poistného pokutu do výšky 100 000 Sk a za opätovné nesplnenie alebo porušenie povinností, za ktoré už pokuta bola uložená, až do výšky 500 000 Sk za každé nesplnenie alebo porušenie povinnosti. Ak poistenec pri zmene poisťovne neodovzdá do ôsmich dní preukaz poistenca tej poisťovni, ktorá mu ho vydala, môže príslušná poisťovňa uložiť poistencovi pokutu až do výšky 100 Sk.

Nemocenské poistenie
V zmysle zákona o Sociálnej poisťovni č. 274/1994 Z. z. v z. n. p. (bol zrušený zrušovacím ustanovením -- § 294 Zákona o SP č. 461/2003 Z. z. platného k 1. januáru 2004) poistné na nemocenské poistenie platia:
a) zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení,
b) zamestnávatelia za zamestnancov uvedených v písmene a),
c) samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení,
d) spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb (spolupracujúce osoby) zúčastnené na nemocenskom poistení,
e) Národný úrad práce,
f) štát.
* Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (ZSP) v z. n. p. poistné na nemocenské poistenie platia SZČO a SO zúčastnené na nemocenskom poistení, pričom poistné sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (§ 15 ods. 1 ZSP). SZČO a SO platí poistné vo výške 4,8 % (§ 15 ods. 3 ZSP).
* Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie SZČO, ak nie je v ZSP ustanovené inak, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka (§ 16 ods. 5 ZSP).

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa SZČO rozhodla pre spôsob zdaňovania príjmov podľa § 15 zákona ZDP, je:
a) jedna šestina paušálnej dane alebo
b) 2 700 Sk mesačne, ak sa tejto SZČO poskytla úľava na dani podľa § 16 zákona o daniach z príjmov (§ 16 ods. 8 ZDP).
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie SZČO, ktorá nemá vymeriavací základ podľa uvedených ustanovení, je ňou určená suma (§ 16 ods. 9 ZSP). Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie SZČO dobrovoľne zúčastnenej na nemocenskom poistení je ňou určená suma (§ 16 ods. 10 ZSP).
Vymeriavací základ s výnimkou podľa § 16 ods. 8 písm. b) ZSP je najmenej:
a) 4 000 Sk mesačne,
b) 3 000 Sk mesačne, ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,
c) 2 000 Sk mesačne, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov (§ 16 ods. 11 ZSP).
* Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie SO je ňou určená suma.
* Vymeriavací základ je najviac 32 000 Sk mesačne (§ 16 ods. 13 ZSP).
* Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie SZČO, je predchádzajúci kalendárny rok (§ 17 ods. 2 ZSP).
V zmysle §14 ZSP poistné na dôchodkové zabezpečenie platia:
a) zamestnanci zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení,
b) zamestnávatelia za zamestnancov uvedených v písmene a),
c) samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,
d) spolupracujúce osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,
e) osoby zárobkovo činné v cudzine zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,
f) osoby dobrovoľne pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení,
g) Národný úrad práce,
h) štát.
* Podľa § 14 ods. 2 ZSP poistné na dôchodkové zabezpečenie platia SZČO a SO zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení, pričom poistné sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (§ 15 ods. 1 ZSP). SZČO a SO platia poistné vo výške 28 % (§ 15 ods. 3 ZSP).
* Pre účasť SZČO na dôchodkovom zabezpečení platia obdobné ustanovenia ako pre účasť SZČO na nemocenskom poistení.
Na nemocenskom poistení, resp. na dôchodkovom zabezpečení, je povinne zúčastnená SZČO, ktorá má k 1. júlu 2003 príjem vyšší ako 121 000 SK (§ 6 ods. 1 písm. c), § 6a, § 6b, § 145a). SZČO s príjmom nie vyšším ako 121 000 Sk (k 1. júlu 2003) je na nemocenskom poistení, resp. na dôchodkovom zabezpečení zúčastnená dobrovoľne.
* Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenia za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza SZČO za seba a za SO, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca. Ak však deň splatnosti prípadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň (§ 21 ods. 2 ZSP).
* Osobám, ktoré neodviedli poistné na NP a DZ za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej výške, pobočka predpíše penále vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného na NP a DZ do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet pobočky v banke alebo v hotovosti v príslušnej pobočke, ak ZSP neustanovuje inak. Predpísané penále však nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného na NP a DZ za kontrolované obdobie. Pobočka penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie je vyššie ako 100 Sk. Na základe písomnej žiadosti osoby, ktorá je povinná odvádzať poistné, môže Sociálna poisťovňa, v odôvodnených prípadoch, odpustiť povinnosť zaplatiť penále alebo znížiť výšku penále na polovicu predpísanej sumy, ale iba v prípade, ak uvedené osoby zaplatili dlžné sumy poistného najneskôr v deň podania žiadosti (§ 27 ZSP).

Zmeny v poistných systémoch
V novom zákone o SP platnom od 1. januára 2004 nastali mnohé zmeny na ktoré by som rád upozornil. Od uvedeného dňa bude Sociálna poisťovňa (SP) vykonávať sociálne poistenie pozostávajúce zo samostatných poistných systémov, a to:
-- nemocenského poistenia,
-- dôchodkového poistenia (starobného a invalidného poistenia),
-- úrazového poistenia,
-- poistenia v nezamestnanosti a
-- garančného poistenia.
Podľa právnej úpravy , ktorá platila do konca roku 2003, mohla byť dobrovoľne nemocensky poistená len samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca osoba samostatne zárobkovo činnej osoby zúčastnenej na nemocenskom poistení. Podľa nového zákona o SP sa po novom definuje nemocenské poistenie, čím sa mení aj okruh subjektov, ktoré môžu využiť dobrovoľné nemocenské poistenie jeho rozšírením pre každú fyzickú osobu po dovŕšení 16 rokov jej veku s trvalým pobytom na území SR, s povolením na prechodný pobyt alebo s povolením na trvalý pobyt. Táto osoba môže využiť inštitút dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.
* V novom zákone o SP sa nevyskytuje pojem spolupracujúca osoba SZČO. Od 1. januára 2004 sa tieto fyzické osoby za predpokladu, že do 31. decembra 2003 boli dobrovoľne zúčastnené na nemocenskom poistení a dobrovoľne zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení, považujú za dobrovoľne nemocensky poistené osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby. SZČO, ktorá je povinne zúčastnená na NP a DZ k 31. decembru 2003, je podľa zákona o SP povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.
* Od 1. januára 2004 do 30. januára 2004 vymeriavacím základom (VZ) na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové poistenie SZČO je vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie (NP) a na dôchodkové zabezpečenie (DZ) do 31. decembra 2003.
* Podľa § 138 ods. 11 zákona o SP je VZ je najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere, odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné, t. j. VZ od 1. januára 2004 je v sume najmenej 6 080 Sk mesačne.
Od 1. januára 2004 sa novo stanovilo v rámci nového zákona o SP pre povinne nemocensky poistené a povinne dôchodkovo poistené SZČO sadzby poistného na jednotlivé druhy poistenia a zavádza sa povinnosť platenia poistného do rezervného fondu pre povinne dôchodkovo poistenú SZČO. Podľa novej právnej úpravy bude povinne nemocensky poistená SZČO platiť poistné na NP 4,4 % z VZ.
Povinne dôchodkovo poistená SZČO bude platiť poistné:
-- na starobné poistenie 20 % z VZ,
-- na invalidné poistenie 6 % z VZ,
-- do rezervného fondu 2,75 % z VZ.

Dôchodkové poistenie
* Od 1. júla 2004 vznikne SZČO povinné NP a povinné dôchodkové poistenie (DP), ak jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou v roku 2003 bude vyšší ako 12-násobok minimálneho VZ, t. j. 12 x 6 080 Sk, teda viac ako 72 960 Sk.
* Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 vykonáva aj poistenie v nezamestnanosti.
* Od 1. januára 2004 zanikla SZČO a SO povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Od daného dátumu môžu byť tieto osoby poistené dobrovoľne v rámci poistenia v nezamestnanosti. Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z VZ, ktorým je ňou určená suma. Táto suma však nemôže byť nižšia ako minimálny VZ, t. j. od 1. januára 2004 -- 6 080 Sk mesačne a nemôže byť viac ako maximálny VZ.
* Do 31. decembra 2003 sa poistné platilo z každej činnosti, ktorá zakladala účasť na NP a DZ, pričom obmedzenie maximálnou výškou VZ sa uplatňovalo vo vzťahu k príjmu z každej činnosti osobitne. Od 1. januára 2004 sa maximálny VZ uplatňuje na súhrn príjmov zo všetkých činností, z ktorých je poistenec poistený.
* S účinnosťou od 1. januára 2004 sa zavádza nový inštitút -- prerušenie povinného NP, povinného DP a povinného poistenia v nezamestnanosti, ktorého vznik sa posudzuje rovnako, ako zánik poistenia a skončenie prerušenia sa posudzuje rovnako, ako vznik týchto poistení. Podľa zákona sa poistenie prerušuje pre SZČO počas obdobia, v ktorom je SZČO vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Zákon o zamestnanosti
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v z. n. p. (ZZ) príspevok na poistenie v nezamestnanosti sú povinní platiť aj SZČO a SO vo výške 3 % z určeného vymeriavacieho základu.
* Vymeriavacím základom na určenie výšky príspevku na poistenie v nezamestnanosti SZČO je polovica pomernej časti jej základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním alebo s vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti.
* Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Polovica pomernej časti sumy, o ktorú príjmy dosiahnuté v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním alebo s vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, je vymeriavacím základom aj vtedy, ak táto suma nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti u SZČO, je:
a) v čase od 1. januára do 30. júna príslušného kalendárneho roku kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
b) v čase od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roku kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku (§ 66 ZZ).
* Príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktorý odvádza SZČO, je splatný do ôsmich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa tento príspevok platí. Ak však SZČO alebo SO začala prevádzkovať alebo vykonávať činnosť v priebehu kalendárneho mesiaca, príspevok za tento mesiac je splatný do ôsmeho dňa nasledujúceho mesiaca.
* Ak odvádzateľ príspevku neodviedol tento príspevok včas alebo v určenej výške, je povinný zaplatiť penále z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti príspevku na poistenie v nezamestnanosti do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet okresného úradu práce. Ak skutočnosť, že príspevok sa neodviedol včas alebo v určenej výške, zistí príslušný okresný úrad práce, predpíše odvádzateľovi príspevku na poistenie v nezamestnanosti rozhodnutím penále z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti príspevku na poistenie v nezamestnanosti do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet okresného úradu práce. Výška penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu za kontrolované obdobie. Penále je splatné do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
* Ak SZČO vykonáva viac druhov samostatne zárobkovej činnosti, jej účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení vzniká v tomto prípade len raz. V danom príspevku boli podrobne vysvetlené skutočnosti týkajúce sa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2003 v rámci odvodov SZČO a SO.