Pozvali ste obchodného partnera na pracovný obed, aby ste uzatvorili zmluvu, alebo len preto, aby ste utužili dobré obchodné vzťahy? Alebo slávnostnou večerou chcete zavŕšiť úspešný obchod? Môžete, ale vedzte, že pri účte reštaurácie daniari určite zbystria pozornosť.
Väčšina podnikateľov považuje za samozrejmé, že tieto výdavky by mali byť daňové. Vedia ich aj odôvodniť, pretože súviseli s ich činnosťou a slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ich príjmov. Takisto môžu preukázať dokladom z registračnej pokladnice, že výdavok na pracovný obed uhradili a že ho zaúčtovali aj do nákladov. Z tohto pohľadu spĺňajú tieto výdavky podľa zákona o dani z príjmov daňovú uznateľnosť.
Napriek tomu, pozor! O tieto výdavky nie je možné znížiť základ dane. Považujú sa za výdavky na reprezentáciu, a teda podľa zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami.
Sú však štáty, ktoré umožňujú svojim podnikateľom znížiť základ dane v celom rozsahu alebo čiastočne o náklady na pohostenie, pokiaľ, samozrejme, preukázateľne slúžia na dosiahnutie a udržanie príjmov. Napríklad v Rakúsku si môže podnikateľ uplatniť náklady na reštauračné služby až do výšky 50 percent z ceny pohostenia. Podmienkou je, že musí ísť napríklad o obed s obchodným partnerom.
Na Slovensku si nemôžete ani odpočítať DPH pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy. To znamená, že aj keď preukázateľne dohodnete a uzavriete kontrakt v hodnote niekoľkých miliónov eur pri večeri, nielenže si nemôžete uplatniť náklady a znížiť tak daňový základ, ale ani odpočítať DPH.
Pracovné obedy so zamestnancami
Pozvali ste zamestnanca na obed? Podľa Zákonníka práce musí každý zamestnávateľ poskytnúť svojim zamestnancom teplé jedlo s vhodným nápojom. Pracovný obed je preto možné považovať za poskytnutie jedla v zmysle Zákonníka práce. Poskytnutý obed, ale aj stravovacie poukážky, sa považujú za príjem zamestnanca, ktorý je však v celom rozsahu oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby.
Výdavky na pracovný obed si môžete ako pozývajúca strana uplatniť ako daňový výdavok, avšak maximálne do výšky povinného príspevku na stravovanie podľa Zákonníka práce, to je maximálne do sumy 55 percent zo stravného platného pre pracovné cesty v trvaní od 5 do 12 hodín. V súčasnosti je najviac do sumy 2,09 eura za zamestnanca.
Dajte si však pozor na to, že ak ako zamestnávateľ pozvete zamestnanca na obed na svoj účet, vtedy už zamestnanec nemá nárok na stravný lístok. Pretože ak ste v jeden deň poskytli zamestnancovi gastrolístok a zároveň ho pozvali na obed, potom náklady nemôžete zahrnúť medzi daňové výdavky.
Okrem toho daniari môžu obed so zamestnávateľom považovať za nepeňažný príjem a zamestnancovi by ho musel zdaniť. Lebo zo zákona o dani z príjmov vyplýva, že od dane z príjmov môže byť oslobodené poskytnutie stravy len raz za deň.
Príklad:
Firma sa rozhodne zorganizovať pre svojich desiatich zamestnancov husacie hody, ktoré zorganizuje v čase obeda. Firma hradí všetky náklady na jedlo a nealkoholické nápoje. Jeden obed s nápojom stál 50 eur vrátane DPH.
Firma zaúčtuje do nákladov 500 eur (50 eur x 10 zamestnancov). Ako daňové výdavky si však môže uplatniť 10 obedov iba v maximálnej sume 2,09 eura, teda 20,90 eura. Zvyšok v hodnote 479,10 eura bude predstavovať nedaňový výdavok. Za ten deň neposkytne svojim zamestnancom stravné lístky.