Podľa poslednej novely Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) č. 353/2003 Z. z. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta prvá O. s. p.). Účastníci konania musia (sú povinní) všetky dôkazy predložiť alebo označiť skôr, ako súd vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené alebo predložené neskôr súd neprihliadne (§ 120 ods. 4 O. s. p.). O tejto skutočnosti musia byť však účastníci konania poučení (§ 120 ods. 4 O. s. p.). Znamená to, že predloženie dôkazov ako "tromf" v odvolacom konaní bez toho, že by ich účastník konania predložil alebo označil skôr, ako súd vyhlási rozhodnutie vo veci samej, nemá žiaden dosah na výsledok odvolacieho konania. Ukážeme si teraz na dvoch prípadoch zo súdnej praxe, že nepredloženie potrebných dôkazov na preukázanie tvrdeného stavu prinieslo navrhovateľovi zamietnutie návrhu na začatie konania.

Spor medzi podnikateľmi, vzniknutý z ústnej kúpnej zmluvy
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal, aby súd odporcu zaviazal na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu s príslušenstvom a náhradu trov konania z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Súd v konaní mal preukázané výpisom z obchodného registra spoločnosti navrhovateľa a výpisom zo živnostenského registra odporcu, že navrhovateľ bol právnickou osobou. Odporca bol v čase uzavretia zmluvy medzi stranami fyzickou osobou -- podnikateľom na základe živnostenského listu s predmetom podnikania maloobchod s potravinami a pochutinami a mäsom a mäsovými výrobkami.
* Navrhovateľ v písomnom návrhu uvádzal, že účastníci konania uzavreli medzi sebou kúpnu zmluvu ústnou formou, pričom si dohodli predmet zmluvy (dodávka mäsa a mäsových výrobkov navrhovateľom odporcovi), cenu za tovar a miesta dodania tovaru (prevádzkareň odporcu). Navrhovateľ dodával odporcovi tovar v mesiacoch apríl až september 1999 a za dodaný tovar vystavil odporcovi faktúry, ktoré ako dôkaz na podporu svojich tvrdení založil do spisu. Odporca však navrhovateľovi nepreplatil takto fakturovaný dodaný tovar, kde sa s platením tejto sumy dostal odporca do omeškania.
* Na základe uvedeného a príslušných zákonných ustanovení súd mal za preukázané, že navrhovateľ nepreukázal v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom, že uzavrel s odporcom kúpnu zmluvu, kde by si "zmluvné strany dohodli podstatné náležitosti tejto zmluvy". Navrhovateľ tvrdil, že dodal odporcovi fakturovaný tovar, ktorý odporca navrhovateľovi nepreplatil. Navrhovateľ však v konaní ako jediný "dôkaz" svojich tvrdení predložil predmetné faktúry s predmetom dodávky tovaru (dodávka mäsa a mäsových výrobkov navrhovateľom odporcovi) na žalovanú sumu. Týmto navrhovateľ nepreukázal súdu žiadnym relevantným a nezvratným dôkazom, že s odporcom uzavrel kúpnu zmluvu (a teda nepreukázal ani jej obsah) a že fakturovaný tovar skutočne dodal odporcovi, pretože predložené faktúry sú daňovým dokladom, ale nepreukazujú plnenie zmluvnej povinnosti dodávateľa (nepreukázali v tomto prípade dodanie dohodnutého tovaru odporcovi). Dodanie tovaru preukazuje dodací list, potvrdený odporcom ako príjemcom tovaru, event. tzv. prevodka -- výdajka dohodnutého tovaru, opäť potvrdená odporcom ako príjemcom tovaru. Z tohto dôvodu rozhodol, že v súvislosti s ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p., kde účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (a navrhovateľ nenavrhol v konaní pred súdom prvého stupňa vykonať žiadne iné dôkazy, i keď bol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p.), navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
* Súd pri rozhodovaní použil ustanovenia týchto paragrafov: § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (OZ), § 1 ods. 1 OZ, § 261 ods. 1 OZ, § 272 ods. 1 OZ, § 340 ods. 1 OZ, § 409 ods. 1 OZ, § 409 ods. 2 OZ, § 411 OZ, § 414 ods. 1 písm. a) OZ, § 447 OZ, § 448 ods. 1 OZ, § 450 ods. 1 veta prvá OZ, § 365 veta prvá OZ, § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 120 ods. 1 O. s. p.

Spor medzi podnikateľmi, vzniknutý z ústnej zmluvy o dielo
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal, aby súd odporcu zaviazal na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu s príslušenstvom a náhradu trov konania z dôvodu nezaplatenia ceny za dielo.
* Súd mal v konaní preukázané výpisom z obchodného registra spoločnosti navrhovateľa a výpisom zo živnostenského registra odporcu, že navrhovateľ bol právnickou osobou. Odporca bol v čase uzavretia zmluvy medzi stranami fyzickou osobou -- podnikateľom na základe živnostenského listu s predmetom podnikania stavebná činnosť a maloobchod so stavebninami.
* Navrhovateľ v písomnom návrhu uvádzal, že účastníci konania uzavreli medzi sebou zmluvu o dielo ústnou formou, pričom si dohodli predmet zmluvy -- dielo, ktorým malo byť zhotovenie 5 drevených pultov do prevádzkarne odporcu. Strany si okrem tohto dohodli aj cenu za uvedené dielo a odovzdanie dodania diela (prevádzkareň odporcu). Navrhovateľ predmetné dielo pre odporcu zrealizoval a dodal, čo účtoval odporcovi dvoma faktúrami na žalovanú sumu, ktoré ako dôkaz na podporu svojich tvrdení založil do spisu. Odporca však navrhovateľovi nepreplatil takto fakturované dodané dielo, kde sa s platením tejto sumy dostal odporca do omeškania.
* Na základe uvedeného a príslušných zákonných ustanovení súd mal za preukázané, že navrhovateľ nepreukázal v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom, že uzavrel s odporcom zmluvu o dielo, kde by si "zmluvné strany dohodli podstatné náležitosti tejto zmluvy". Navrhovateľ tvrdil, že vykonal v prospech odporcu dohodnuté dielo a toto mu dodal, ktoré mu odporca nepreplatil. Navrhovateľ však v konaní ako jediný "dôkaz" svojich tvrdení predložil predmetné faktúry s predmetom vykonania a dodávky diela (5 drevených pultov do prevádzkarne odporcu) na žalovanú sumu. Týmto navrhovateľ nepreukázal súdu žiadnym relevantným a nezvratným dôkazom, že s odporcom uzavrel zmluvu o dielo (a teda nepreukázal ani jej obsah) a že fakturované dielo skutočne vykonal a dodal odporcovi, pretože predložené faktúry sú daňovým dokladom, ale nepreukazujú plnenie zmluvnej povinnosti dodávateľa (nepreukázali v tomto prípade vykonanie a dodanie dohodnutého tovaru odporcovi). Vykonanie diela a jeho prevzatie preukazuje preberací protokol, potvrdený odporcom ako objednávateľom diela. Z tohto dôvodu mal súd v tomto prípade za to, že v súvislosti s ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p., kde účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (a navrhovateľ nenavrhol v konaní pred súdom prvého stupňa vykonať žiadne iné dôkazy, i keď bol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p.), navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
* Súd pri rozhodovaní požil ustanovenia týchto paragrafov: § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (OZ), § 1 ods. 1 OZ, § 261 ods. 1 OZ, § 272 ods. 1 OZ, § 536 ods. 1 OZ, § 536 ods. 2 veta prvá OZ, § 536 ods. 3 OZ, § 537 ods. 1 veta prvá OZ, § 537 ods. 2 OZ, § 538 OZ, § 546 ods. 1 veta prvá OZ, § 556 OZ, § 560 ods. 1 OZ, § 562 ods. 2 písm. c) veta prvá OZ, § 564 veta prvá OZ, § 436 ods. 1 písm. d) OZ, § 436 ods. 2 OZ, § 365 veta prvá OZ, § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 120 ods. 1 O. s. p.

Ako vidno z týchto príkladov zo súdnej praxe, je v súdnom konaní potrebná aktívna činnosť účastníkov konania smerom k navrhovaným dôkazom. Skutočnosť, že navrhovateľ podá návrh na začatie konania, ešte neznamená, že súd automaticky rozhodne v jeho prospech. Účastník konania môže síce uvádzať pravdivé okolnosti prípadu, ak ich však nemá možnosť podložiť a preukázať relevantnými dôkazmi (ktoré opravuje § 120 a nasledujúce O. s. p.), event. túto možnosť má, avšak ju nevyužije, nemôže byť prekvapený, že bude v konaní neúspešný.