Za posledný rok dal úplatok každý piaty Slovák, no len v desiatich percentách prípadov sme podplácali preto, že si to niekto vyžiadal. V našich prieskumoch verejnej mienky medzi občanmi vychádza zdravotníctvo ako oblasť, kde je korupcia najrozšírenejšia. Čiastočne to vyjadruje reálny problém, čiastočne to súvisí s tým, že takmer každý z nás má so zdravotníctvom priamu skúsenosť, na rozdiel, povedzme, od štátnych tendrov. Na druhej strane ľudia hovoria len o drobnej korupcii vo vzťahu pacient – lekár, ale nie už o tom, ako nemocnice nakupujú prístroje či lieky, ako sa rozhoduje o zdravotníckych zákonoch v parlamente či o kategorizácii liekov v odborných komisiách.
Trápia nás roky korupcie
Bohužiaľ, vysoké čísla pociťovanej korupcie sa v zdravotníctve príliš nemenia už desať rokov. Na jednej strane bude mať zdravotníctvo vždy osobitý charakter, ktorý korupciu priťahuje. Pacient väčšinu nákladov neplatí, robia to jeho spoluobčania cez zdravotné odvody. Lekár či nemocnica zase väčšinu nákladov neznášajú sami, ale znášajú ich zdravotné poisťovne. Motivácie strážiť si náklady a kvalitu starostlivosti sú tak rozdelené a nepriame. Navyše, medzi poskytovateľmi a pacientmi je veľká informačná nerovnosť – pacient na rozdiel od nakupovania v supermarkete nevie, čo vlastne má dostať ani koľko to stojí, a aké sú alternatívy. Druhou príčinou vysokého vnímania korupcie v zdravotníctve je, že doteraz vlády spravili len málo protiopatrení.
Menej korupcie ako za Fica
Bývalá Radičovej vláda bola aktívnejšia aj v boji za vyššiu transparentnosť v zdravotníctve. Novelami posilnila verejnú kontrolu v kategorizácii liekov, v hospodárení poisťovní či vo vzťahu farma firiem a lekárov. Väčšina opatrení je však polovičatá. Takéto zverejňovanie marketingových výdavkov nemá dobre zadefinované položky a zbierané údaje sú málo použiteľné. Konflikty záujmov sú zase regulované len čiastočne.
Čo by pomohlo proti korupcii?
V prvom rade by mal viac o financovaní zdravotníctva vedieť pacient. Mal by si vedieť porovnať výkonnosť lekárov či nemocníc podľa oblastí a zákrokov, vrátane cenníkov a sankcií Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Druhým krokom je vidieť viac do zmlúv medzi poisťovňami a nemocnicami či lekármi. Táto povinnosť od minulej jesene existuje, chýba však kapacita pre ich porovnávanie a analyzovanie. V neposlednom rade je dôležité zadefinovať solidárny balík výkonov, pretože ak neviete, na čo máte nárok ako pacient, ľahko vás poskytovateľ zvedie na korupčnú cestu. Tu je problém hlavne u politikov, ktorí neustále verejnosti sľubujú lepšiu starostlivosť, než na akú má štát peniaze.
Prostredie vhodné na korupciu
Objavili sa aj informácie o problémovom verejnom obstarávaní v nemocniciach, kde sa strácajú nemalé peniaze. Poskytovatelia sa môžu ľahko dohodnúť a dávať zákazky za úplatok. Práve obstarávanie v nemocniciach sa chystáme tento rok v Transparency monitorovať. Štát manažérov vymenúva po politických linkách, dovoľuje im zadlžovať sa. Navyše ide o úzky trh, kde nie je toľko alternatívnych poskytovateľov, a laická verejnosť len ťažko posúdi efektívnosť nákupov. To je práve prostredie vhodné na korupciu. Vítame aj signál bývalého ministra zdravotníctva, že umožnilo korupciu nahlásiť priamo na ich email. Predpokladám, že chceli riešiť skôr malú korupciu, nie veľkú pri lobingu v legislatíve či tendroch. Vďaka aj za tento signál, ale naozaj nemôže ísť o kľúčový nástroj boja proti korupcii.
Etický kódex len pro forma?
Lekárske odborové združenie ešte koncom februára predstavilo etický kódex, ako aj návrh protikorupčných opatrení. Navrhovaný kódex je podľa nás pripravený nedostatočne. Vôbec sa v ňom nehovorí o limitoch pri akceptovaní darov či o konfliktoch záujmov pri akceptovaní výskumných zákaziek od farma firiem. Prekáža mi aj ročná premlčacia lehota, ktorá nestačí, aby sa veci vôbec stihli nahlásiť a vyšetriť. Chýba mi aj povinné zverejňovanie disciplinárnych rozhodnutí s menami lekárov a uloženými sankciami. V neposlednom rade mám obavy, či sa pochybenia naozaj budú nahlasovať, pretože lekári ich podľa kódexu majú nahlasovať šéfovi miestnej odborárskej pobočky. Zo skúseností vieme, že korupcia sa práve nedarí nahlasovať z obavy narušenia miestnych vzťahov. Odporúčam radšej presmerovať nahlasovanie na centrálny orgán, či ešte lepšie, na externú osobu či inštitúciu.
StoryEditor