Pre koho budú dohody nevýhodné

1. Mamička na rodičovskej dovolenke, ktorá si privyrába na dohodu a bude žiadať dávku v nezamestnanosti.
Veľký pozor na dohody si od budúceho roku budú musieť dať aj mamičky na rodičovskej dovolenke, ktoré si takýmto spôsobom privyrábajú. Podľa súčasnej legislatívy platí aj bude platiť, že rodičovský príspevok môžu poberať aj vtedy, ak sa skôr vrátia do práce, či pracujú inou formou, napríklad na dohodu. To zostane v platnosti aj budúci rok. Avšak práve dohody môžu narobiť problémy vtedy, ak by po skončení rodičovskej dovolenky s nimi predchádzajúci „riadny“ zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer výpoveďou či dohodou a oni by si uplatnili nárok na dávku v nezamestnanosti. Dohoda môže túto dávku výrazne znížiť.
Tu doslova platí, že všetko si treba premyslieť od začiatku.
Prvou vecou je dohoda, na ktorú počas rodičovskej dovolenky pracujete. Z pravidelného mesačného príjmu budete platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti, ale z nepravidelného príjmu nie. „V druhom prípade, teda pri nepravidelnom príjme sa po skončení rodičovskej dovolenky bude počítať dávka v nezamestnanosti z príjmu zo zamestnania pred materskou dovolenkou,“ hovorí  odborníčka na odvodovú problematiku Jana Motyčková. Ak ste teda mali v predchádzajúcom zamestnaní slušný príjem, výhodnejší je pre vás nepravidelný príjem z dohody.
Druhým rozhodujúcim je fakt, kedy dôjde k rozviazaniu pracovného pomeru s predchádzajúcim zamestnávateľom – je totiž rozdiel, či k tomu dôjde dohodou ešte počas trvania rodičovskej dovolenky, alebo výpoveďou či dohodou po jej skončení a opätovnom nástupe do práce. Rozdiel ukážeme na nasledujúcich príkladoch:

Príklad 1 – pracovný pomer sa skončí v deň skončenia rodičovskej dovolenky

Ak by žena pracovala na dohodu s pravidelným mesačným príjmom
Žena mala pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku príjem od zamestnávateľa 600 eur mesačne.
V období od 1. januára 2013 do 30. júna 2013 bude vykonávať práce na dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutou odmenou 300 eur mesačne.
Pracovný pomer so zamestnávateľom ukončí v deň skončenia rodičovskej dovolenky s dohodnutým odstupným 1 200 eur. Požiada o dávku v nezamestnanosti. Aká bude jej výška?

- v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol vymeriavací základ len z príjmov na dohodu a preto sa denný vymeriavací základ určí len z obdobia trvania dohody za 6 mesiacov, čo je 181 dní
- úhrn vymeriavacích základ je príjem z dohody 1 800 eur (6 x 300)
- denný vymeriavací základ bude1800/181= 9,90 eura, z toho denná dávka v nezamestnanosti 5 eur
- v mesiaci, ktorý má 30 dní, bude dávka 150 eur

Ak by žena na dohodu nepracovala, alebo by mala nepravidelný príjem z dohody (napríklad dohoda o vykonaní práce, z ktorej neplatí poistenie v nezamestnanosti)
– dávka v nezamestnanosti by sa zisťovala z obdobia dvoch rokov pred začatím rodičovskej dovolenky, v ktorých poberala mzdu 600 eur
– denný vymeriavací základ z takéhoto príjmu je 24x600/730  = 19,70 eura a denná dávka v nezamestnanosti 9,90 eura
– v mesiaci, ktorý má 30 dní, bude dávka 297 eur

Príklad 2 – pracovný pomer sa skončí po nástupe do zamestnania po rodičovskej dovolenke

Ak by žena pracovala počas rodičovskej dovolenky na dohodu s pravidelným mesačným príjmom
Žena mala pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku príjem od zamestnávateľa 600 eur mesačne.
V období od 1. januára 2013 do 30. júna 2013 bude vykonávať práce na dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutou odmenou 300 eur mesačne.
Rodičovská dovolenka skončila 30.6.2013 a pracovný pomer so zamestnávateľom sa ukončí dohodou k 15. júlu 2013. Súčasťou dohody je odstupné vo výške 1 200 eur. Vymeriavací základ na poistné za 15 dní zamestnania v júli 2013 bude tvoriť časť mzdy čo je 290,30 eura a časť odstupného pripadajúca na 15 dní zamestnania, čo je 580,6 eura. Spolu to teda bude 870,90 eura.

Požiada o dávku v nezamestnanosti. Aká bude jej výška?

– počet dní trvania dohody 181
– počet dní trvania pracovného pomeru po skončení rodičovskej dovolenky 15
– počet dní rozhodujúceho obdobia pre určenie vymeriavacieho základu 196
-  sumár vymeriavacích základov je 870,90 + 6x300 = 2 670 eur. Denný vymeriavací základ je podiel 2670,90/196
– denný vymeriavací základ bude13,60 eura, z toho denná dávka v nezamestnanosti 6,80 eura
– v mesiaci, ktorý má 30 dní, bude dávka 204 eur


Ak by žena pracovala na dohodu s nepravidelným príjmom alebo by na dohodu nepracovala
- rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu by tvorilo len 15 pracovných dní po nástupe do zamestnania po rodičovskej dovolenke. Vymeriavací základ by bol tvorený len časťou mzdy za15 dní a časťou odstupného pripadajúcou na 15 dní, čo je spolu 2 670,90 eur a na jeden deň pripadá 58,10 eura.
-  táto suma presahuje maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2013 a z tohto dôvodu je denný vymeriavací základ len 51,70 eura, denná dávka v nezamestnanosti by bola 25,80 eura
- v mesiaci, ktorý má 30 dní, bude dávka 774 eur

! Na to, aby sa dávka v nezamestnanosti popri vykonávaní práce na dohodu vyrovnala dávke bez  vykonávania práce na dohodu, musela by odmena za práce na dohodu v tomto konkrétnom prípade  dosiahnuť výšku približne 1 500 eur mesačne.


2. Človek, ktorý má do dôchodku len pár rokov, a privyrába si na dohodu

Na dohody si musia dať pozor najmä tí, ktorým do dôchodku chýba 8 –10 rokov, prišli o prácu, v ktorej však mali vyšší príjem a budú pracovať už len na dohodu. Môže sa stať, že konečná suma dôchodku bude nakoniec nižšia. „Dôvodom je, že pri výpočte dôchodku sa násobí doba poistenia priemerným osobným mzdovým bodom. Dobu poistenia si síce zvýši, ale priemerný osobný mzdový bod si zníži a ak to zníženie nie je kompenzované zvýšením doby, vypočítaný dôchodok môže byť nižší,“ hovorí odborníčka na odvodovú problematiku Jana Motyčková.
Rozdiel v dôchodku tak môže byť mínus niekoľko centov, ale aj niekoľko eur. „Čím je väčší rozdiel medzi vymeriavacím základom poistenca pred stratou zamestnania a mesačnou odmenou za prácu na dohodu, tým negatívnejší je vplyv príjmu z dohody na výšku starobného dôchodku,“ upozorňuje odborníčka na problematiku sociálneho zabezpečenia Ľubica Navrátilová. To isté platí aj o dĺžke obdobia, počas ktorej bude na dohodu robiť – čím dlhšie, tým sa dôchodok zníži.

Príklad:
Poistenec sa narodil v roku 1953. Dôchodkový vek dovŕši v roku 2015. V produktívnom veku pracoval za priemernú mzdu. Stratí zamestnanie a začne pracovať na dohodu o vykonaní práce, za ktorú získa v každom roku príjem na úrovni 0,3 násobku priemernej mzdy. Ako sa to prejaví na jeho dôchodku?

3. Nemocenská dávka pre dohodárov
Novelou zákona o sociálnom poistení sa mení tiež rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenského poistenia, čo sa dotkne najmä dohodárov. Tí, čo z dohôd budú platiť nemocenské poistenie, budú mať nárok v prípade choroby aj na nemocenskú dávku.
Ak nemocenské poistenie zamestnanca bude trvať od vzniku tohto poistenia do vzniku poistnej udalosti menej ako 90 dní so zaplateným poistným, rozhodujúcim obdobím na určenie  výšky nemocenskej dávky je rok, ktorý predchádza roku vzniku poistnej udalosti – ak v tomto roku získal poistenec najmenej 90 dní nemocenského poistenia so zaplateným poistným.
Ak však ani v predchádzajúcom roku nezískal poistenec 90 dní so zaplateným poistným, výška nemocenskej dávky sa bude určovať z pravdepodobného vymeriavacieho základu, a to znamená z minimálneho vymeriavacieho základu. Pokiaľ však pracoval za mzdu nižšiu, ako je minimálny vymeriavací základ, potom z tohto nižšieho vymeriavacieho základu.

Príklad:
Zamestnanec má mzdu 1 000 eur. V roku 2012 bol dočasne pracovne neschopný 10 mesiacov a koncom roka stratí i zamestnanie, teda zanikne nemocenské poistenie. Od januára  začne vykonávať práce na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom 500 eur. Vo februári opäť ochorie a vznikne mu nárok na nemocenské. Aká bude výška dávky?
 

Podľa starého právneho stavu
Z dôvodu, že nezískal 90 dní nemocenského poistenia z dohody o pracovnej činnosti, výška nemocenského by sa určila z vymeriavacích základov z minulého roka, a to z mesiacov, v ktorých mal príjem. To predstavuje výšku nemocenskej dávky približne 550 eur mesačne.
 

Podľa nového právneho stavu – platí od januára 2013
Poistenec nezískal 90 dní zaplateného nemocenského poistenia ani v roku 2012, pretože bol dlhodobo PN, ale ani v roku 2013. Nárok na nemocenskú dávku mu vznikne len z minimálneho vymeriavacieho základu, čo predstavuje dávku asi 173,70 eura mesačne.


Vypracovala: Ľubica Navrátilová, odborníčka na problematiku sociálneho zabezpečenia