Tento školský rok sa začal s určitými organizačnými a informačnými prekážkami. O to viac rodičia si uvedomili, že sa tu zúžil ich priestor, aby mohli ovplyvňovať napr. výber spolužiakov alebo prostredia, kde sa ich dieťa bude pohybovať väčšinu času. Intenzívnejšie zarezonovala tiež požiadavka, že treba deťom včas poskytnúť významné informácie, aby mohli byť ich práva a najlepšie individuálne záujmy reálne naplnené. Zároveň ale je potrebné vedieť deti pozorne počúvať, brať ich názory adekvátne do úvahy. Je totiž všeobecne známou tiež skutočnosť, že súčasní rodičia a deti žijú v priestore značného negativizmu, ktorý je zdrojom pre potláčanie, resp. obmedzovanie iniciatívy, vytváranie konfliktných situácií i v rodine a v škole. Nie náhodou členské štáty Rady Európy a ostatné štáty, signatári ešte 25. januára 1996 prijali Európsky dohovor o výkone práv dieťaťa. logicky tu mali na zreteli Dohovor OSN o právach dieťaťa a najmä jeho článok 4, ktorý vyžaduje, aby členské štáty urobili všetky potrebné zákonodarné, administratívne a iné opatrenia na implementáciu práv uznaných v tomto dohovore.

V inkriminovanom čase tvorcovia Európskeho dohovoru o výkone práv dieťaťa nadobudli presvedčenie, že práva a najlepšie záujmy detí je treba podporovať a za tým účelom treba deťom umožniť vykonávať svoje práva, najmä v rodinnoprávnych konaniach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Aj keď sa uznáva dôležitosť úlohy rodičov pri ochrane a podpore práv a najlepších záujmov detí, v prípade potreby sa do tejto ochrany a podpory musia zapojiť jednotlivé štáty. Poznamenávame, že Európsky dohovor o výkone práv dieťaťa sa vzťahuje na deti, ktoré nedosiahli vek 18 rokov.
Predmet dohovoru
Predovšetkým treba uviesť, že sa v ňom akcentuje požiadavka, aby v prípade konfliktu rodiny skôr než vec predložia justičnému orgánu, usilovali o dohodu. Predmetom dohovoru teda je:
a) v najlepšom záujme detí podporovať ich práva,
b) poskytovať procesné práva a uľahčiť výkon týchto práv tým, že sa zaručí, aby deti samostatne alebo prostredníctvom iných osôb alebo orgánov boli informované a bolo im umožnené zúčastniť sa tých konaní pred justičnými orgánmi, ktoré sa ich týkajú, napríklad umiestnením do starostlivosti iných subjektov a styk s nimi. V kontexte napísaného na účely predmetného dohovoru ojem "relevantné informácie" označuje informácie, ktoré sú primerané veku a chápaniu dieťaťa, ktoré sa poskytnú, aby dieťa mohlo vykonávať svoje práva v plnom rozsahu, okrem prípadov, kedy by poskytnutie takých informácií bolo v jeho neprospech.
Procesné práva dieťaťa
V podstate ide o právo dieťaťa byť informované a vyjadrovať svoje názory v konaní. Dieťa, ktoré je považované vnútroštátnym právom za dostatočne rozumovo vyspelé, v konaní pred justičným orgánom, ktoré sa ho týka, má a môže sa domáhať práva:
* dostať všetky relevantné informácie,
* byť konzultované a vyjadriť svoje názory,
* byť informované o možných dôsledkoch konania v súlade s týmito názormi a o možných dôsledkoch akéhokoľvek rozhodnutia.

Treba upozorniť, že zmluvné strany dohovoru môžu zvážiť možnosť poskytnúť deťom v konaniach pred justičným orgánom, ktoré sa ich týkajú, aj ďalšie procesné práva, najmä:
-- právo žiadať, aby im pri vyjadrovaní názorov mohla pomáhať osoba podľa ich vlastného výberu,
-- právo žiadať samostatne alebo prostredníctvom iných osôb alebo orgánov o ustanovenie samostatného zástupcu, vo vhodných prípadoch advokáta,
-- právo ustanoviť si svojho vlastného zástupcu,
-- právo vykonávať niektoré alebo všetky práva účastníka konania.
Úloha zástupcov detí
V konaniach pred justičným orgánom, ktoré sa týkajú detí, musí zástupca, okrem prípadov, kedy by to bolo zrejme v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa,
1. poskytnúť dieťaťu vždy relevantné informácie, ak je dieťa vnútroštátnym právom považované za dostatočne rozumovo vyspelé,
2. poskytnúť dieťaťu, ktoré je vnútroštátnym právom považované za dostatočne rozumovo vyspelé, vysvetlenia o možných dôsledkoch konania v súlade s názorom dieťaťa a možných dôsledkoch akéhokoľvek konania zástupcu,
3. zistiť názory dieťaťa a prezentovať tieto názory justičnému orgánu.
Postup justičných orgánov pred vydaním rozhodnutia
Skôr ako justičný orgán vydá rozhodnutie v konaniach, ktoré sa týkajú detí:
a) zváži, či má k dispozícii dostatočne množstvo informácií na vydanie rozhodnutia, ktoré bude v najlepšom záujme dieťaťa, a ak je to potrebné, vyžiada si ďalšie informácie, najmä od nositeľov rodičovských práv a povinností,
b) v prípadoch dieťaťa, ktoré je vnútroštátnym právom považované za dostatočne rozumovo vyspelé,
* ubezpečí sa, že dieťa dostalo všetky relevantné informácie,
* vo vhodných prípadoch konzultuje dieťa osobne, ak je to potrebné v súkromí, sám alebo prostredníctvom iných osôb alebo orgánov, spôsobom adekvátnym chápaniu dieťaťa, okrem prípadov, kedy by to bolo v zrejmom rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa,
* umožní dieťaťu vyjadriť svoje názory,
c) primerane vezme do úvahy názory vyjadrené dieťaťom.
V neposlednom rade, v kontexte napísaného, žiada sa dať do pozornosti, že Európsky dohovor o výkone práv dieťaťa kladie dôraz aj na povinnosť konať urýchlene. Inými slovami, v konaniach, ktoré sa týkajú detí, musí justičný orgán konať urýchlene, aby tak zabránil akýmkoľvek neodôvodneným prieťahom a procesný postup musí zabezpečiť rýchly výkon jeho rozhodnutí. V tzv. súrnych prípadoch musí mať justičný orgán právomoc, pravda, ak je to vhodné, vydať rozhodnutia, ktoré sú okamžite vykonateľné.

Každé dieťa má...
Právo na rovnosť bez rozdielu rasy, náboženstva, pôvodu a postavenia
Právo na zdravý duševný a telesný rozvoj
Právo na meno a štátnu príslušnosť
právo na výživu, bývanie a zdravotnícke služby
Právo na zvláštnu opateru pri telesnom, duševnom alebo sociálnom postihnutí
Právo na lásku, porozumenie a starostlivosť
Právo na bezplatné vzdelávanie, hru a zotavenie
Právo na prednostnú ochranu a pomoc
Právo na ochranu pred zanedbávaním, krutosťou a využívaním
Právo na ochranu pred diskrimináciou a na výchovu v duchu znášanlivosti, mieru a bratstva