Nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu na stretnutí so svojimi kolegami v nemeckom mestečku Lindau predstavili najdôležitejšie výzvy pre budúce desaťročia. Hlad a chudoba v treťom svete, starnutie populácie v rozvinutých krajinách a drastický rast obyvateľstva v reformných a rozvojových štátoch síce zostanú najdôležitejšími témami, no podľa nich ľudstvo disponuje všetkými technickými predpokladmi, aby ich zvládlo.
Denník Wall Street Journal, ktorý je spolu s nemeckým Handelsblattom mediálnym partnerom podujatia, položil laureátom Nobelovej ceny za ekonómiu niekoľko otázok formou ankety. Hospodárske noviny prinášajú odpovede na niekoľko z nich.
Ktorá ekonomická oblasť bude o 75 rokov najväčšia: USA, EÚ alebo Čína?
George A. Akerlof: Európska únia: žije v nej viac ľudí než v USA a príjem na obyvateľa je podobný ako v USA. Odstup Číny od USA a EÚ je veľký.
Kenneth Arrow: Bez radikálnej zmeny miery hospodárskeho rastu bude Čína najväčšou ekonomickou oblasťou. Čínsky príjem na obyvateľa však nedosiahne ani polovicu európskeho.
Milton Friedman: Čína.
Clive W. J. Granger: V tomto poradí: USA, Čína, EÚ.
Lawrence R. Klein: Pravdepodobne Čína, ale nie podľa príjmu na obyvateľa. Čína rastie rýchlo, no má extrémne veľkú populáciu. Podľa príjmu na obyvateľa budú USA na prvom mieste.
Harry Markowitz: Čína.
John Forbes Nash: EÚ je nedefinovaná oblasť. Ak by v roku 2079 bolo jej súčasťou aj Rusko, môže byť najväčšou ekonomickou oblasťou. Ak nie, pravdepodobne budú mať prvenstvo USA.
William F. Sharpe: Čína s pravdepodobnosťou 50 percent, EÚ s 30 percentami a USA s 20 percentami.
Vernon L. Smith: USA.
Robert M. Solow: Podľa absolútnej hodnoty hrubého domáceho produktu pravdepodobne Čína, podľa príjmu na obyvateľa zrejme USA.
Joseph E. Stiglitz: Prognóza na 75 rokov je ťažká. Nevieme, ktoré krajiny ešte vstúpia do EÚ a ako sa bude EÚ rozvíjať. Ďalšia otázka znie, či čínska populácia bude oveľa väčšia. Aj keď Čína nebude rásť tak rýchlo ako v posledných 25 rokoch, nerovnováha medzi Čínou, EÚ a USA sa podstatne zredukuje. Výsledkom bude odlišné rozdelenie ekonomickej sily.
Ktorá krajina sa najviac priblížila "správnej" hospodárskej politike?
Akerlof: Švédsko, pretože sa stará o podporu chudobných ľudí a zachováva si takmer úplnú zamestnanosť.
Arrow: Dobré princípy sú jedna vec, prax zasa druhá. Podľa praxe majú najlepšiu hospodársku politiku Čína, Taiwan a Kórejská republika, hoci súčasne porušujú dobré ekonomické princípy.
Friedman: Hongkong vďaka britskému dedičstvu.
Granger: Nórsko. Má ropu a príjmy z nej vynakladá rozumne.
Klein: Volím Nórsko, ktorého hospodárska politika udivuje čestným prístupom k veľkým častiam populácie. Krajina disponuje prírodnými zdrojmi a vedeckými kapacitami, ktoré vláda dobre využíva na všeobecné ekonomické blaho.
Markowitz: USA sú najvoľnejším trhom, Čína je však tesne za nimi.
Nash: Švajčiarsko, samozrejme. Čiastočne to vyplýva z toho, že nerobí chybné opatrenia, ktoré majú naštartovať hospodárstvo, no v dlhodobom horizonte obyčajne zlyhávajú.
Sharpe: Možno Veľká Británia, určite však nie USA.
Smith: USA majú ešte určitú mieru slobody. EÚ sa zo socioekonomického hľadiska dostáva čoraz viac do úzkych. A Čína sa správnym smerom pohybuje stále pomalšie.
Solow: USA v mnohých ohľadoch predstihujú veľké rozvinuté ekonomiky, no zďaleka nie vo všetkom. K tým dobrým príkladom patria skôr Dánsko a Holandsko.
Stiglitz: Každá krajina má svoje vlastné problémy a nemožno ich posudzovať podľa rovnakých kritérií. Za posledné tri až štyri roky sú na tom USA dosť zle. Ani v Európe nie je makroekonomická politika práve najlepšia: Pakt stability nefunguje, Európska centrálna banka neplní dobre svoje úlohy a hospodársky rast zaostáva. Čína z hľadiska rastu zaznamenala najlepšie výsledky spomedzi veľkých krajín a pri riešení ázijskej krízy preukázala najlepšie ekonomické riadenie a schopnosť pružne reagovať. Pozoruhodné bolo aj zotavenie Kórey z hospodárskej krízy v roku 1997.
V ktorej oblasti je najdôležitejšie obmedziť trhové sily?
Akerlof: V civilnom a vojenskom trestnom súdnictve a v súkromne prevádzkovaných väzniciach.
Arrow: V politike, v oblasti zdravotníctva.
Friedman: V sebaurčení ľudí - v práve na vlastníctvo svojej osoby.
Granger: V základnom výskume v matematike a prírodných vedách.
Klein: Bez prísneho politického dozoru trh neraz zlyhal a prišlo ku korupcii. Vplyv takéhoto zlyhania sa výrazne odzrkadľuje na nepriaznivom vývoji príjmov či už v jednotlivých krajinách alebo medzi nimi.
Markowitz: Ochrana životného prostredia.
Nash: Pojem "obmedzenie trhových síl" znamená robiť niečo iné, než ponechať všetko voľnej hre. Tak ako Japonsko, ktoré nemieni dopustiť závislosť od zahraničia pri zásobovaní ryžou.
Sharpe: Extrémna koncentrácia hospodárskej a politickej sily.
Smith: V žiadnej. Výzva spočíva v budovaní inštitúcií, ktoré ľuďom poskytnú motiváciu a možnosť prijímať správne rozhodnutia. Nápad, že by sa mali trhové sily obmedziť, vyplýva zo zásadného nepochopenia ekonomických princípov.
Solow: V prípade rozvinutých krajín by som odporúčal obmedziť trhové sily vtedy, ak by sa malo zabrániť masovej nezamestnanosti, chudobe a nerovnosti.
Stiglitz: Nekontrolované trhové sily bez akéhokoľvek vplyvu vlády môžu viesť k tomu, že sa veľa ľudí dostane pod hranicu existenčného minima. Vieme, že nekontrolované ekonomické sily môžu viesť k veľkému rozmachu i recesiám. Vieme, že trhové hospodárstvo môže viesť k znečisťovaniu životného prostredia. V súvislosti s výskumom a vývojom nemôžeme prehliadať, že väčšina inovácií v súkromnom sektore vznikla vďaka štátom financovanému výskumu, napríklad, taký internet.
Čo je najväčšou ekonomickou výzvou súčasného sveta?
Akerlof: Globálne otepľovanie.
Arrow: Extrémna chudoba v niektorých častiach Afriky a južnej Ázie.
Friedman: Obmedzenie vládnej moci.
Granger: Miznúce prírodné zdroje v dostatočnej miere nahradiť pomocou inovatívnych technológií.
Klein: Znižovanie chudoby a chorôb v pokojnom politickom rámci.
Markowitz: Znížiť clá pre rozvojové krajiny.
Nash: Nájsť cestu na zvýšenie životnej úrovne, hoci voľný zemský povrch na obyvateľa v dôsledku narastajúcej populácie neustále klesá.
Sharpe: Financovanie zdravotníckej starostlivosti a dôchodkov.
Smith: Obmedziť všetky dotácie a prekážky na obchod a voľný pohyb tovaru, čo považujem za jedinú schodnú cestu na tvorbu bohatstva a znižovanie chudoby.
Solow: Urýchliť rozvoj chudobných krajín.
Stiglitz: Nemožno izolovať jeden problém. Veľkou výzvou nie je iba úplná zamestnanosť, ale zachovanie stability svetového hospodárstva. Čím väčšia je vzájomná závislosť krajín, tým dôležitejšie je udržanie efektívneho globálneho systému. Druhým problémom je rastúca nerovnováha medzi bohatými a chudobnými krajinami. Za posledných 25 rokov sme v tejto oblasti neurobili žiadne väčšie pokroky, napríklad preto, že pri obchodných rokovaniach nevieme nájsť pravidlá, ktoré by boli čestné voči rozvojovým krajinám.
Budú prínosy svetového hospodárstva o 50 rokov rozdelené rovnomernejšie alebo nerovnomernejšie?
Akerlof: Rovnomernejšie, pretože Čína a India by mali doháňať Západ.
Arrow: Rovnomernejšie už len preto, že príjem na obyvateľa v niektorých veľkých krajinách, napríklad v Číne, Indii a Indonézii, bude rýchlejšie rásť než v rozvinutejších štátoch.
Friedman: Rovnomernejšie. Hlavným dôvodom súčasnej nerovnováhy je rozdiel medzi rozvinutými a zaostalými krajinami. Tento rozdiel sa bude v rámci globalizácie zmenšovať.
Granger: Zhruba rovnako ako v súčasnosti. Bez kontroly rastu populácie totiž bude na svete stále veľa chudobných ľudí.
Klein: Noví dôležití aktéri na svetovej ekonomickej scéne vždy prispievajú k znižovaniu chudoby. Rast v Indii a Číne sa vyvíja natoľko sľubne, že chudoba sa vo veľkej miere zredukovala. Rusko získava na ekonomickej sile. Do budúcnosti očakáva, že čoraz viac krajín sa bude podieľať na boji proti chudobe.
Nash: Tu nejde len o efektívnosť. Určitá forma komunizmu by síce mohla rovnomernejšie rozdeliť plody ľudskej práce, no vedľajším efektom by mohol byť výraznejší pokles vyprodukovaného tovaru a služieb.
Sharpe: Rovnomernejšie: pravdepodobnosť 60 percent, podobne ako v súčasnosti 30 percent.
Smith: Každý pokus o prerozdelenie výnosov produkcie by nás všetkých len ochudobnil. Ak by sme chceli niečo výrobcovi vziať, aby sme to darovali inému, bude to možné iba násilím. A to rovnako poníži výrobcu aj príjemcu.
Solow: To je úplne otvorené. Situácia nevzdelaných ľudí sa pravdepodobne zhorší, ale na druhej strane by sa dostupnosť potravín a kontrola rastu populácie mohla zlepšiť vďaka rozširujúcej sa demokratizácii.
Stiglitz: O 50 rokov by mali niektoré rozvojové krajiny hospodársky stúpnuť. V prípade ostatných sa môže priepasť rozšíriť, ibaže by sme urobili niečo proti rozdielom medzi Afrikou a priemyselnými krajinami. Rozdiel medzi "hore" a "dole" bude väčší.
