Nemecko je po katastrofe v Japonsku už nielen kategoricky proti jadrovým elektrárňam, ale najnovšie vláda uvažuje aj o obmedzení výroby elektrickej energie zo slnka. Považuje totiž tento trend za neekonomický a finančne neudržateľný.
Popularita verzus cena
Nemecko je krajinou, kde je ekologický trend populárnejší než kdekoľvek inde, a netýka sa to iba výroby energie. Obnoviteľné zdroje a energia z dovozu majú nahradiť atómovú energiu, ktorá sa má v Nemecku prestať vyrábať v roku 2022. Najviac solárnej energie sa vyrobí práve tu. Aj tak solárna elektrina tvorí iba približne tri percentá celkovej spotreby. Vláda jej výrobu pritom štedro dotuje a zákonom garantuje vyššie výkupné ceny ako za elektrinu z konvenčných zdrojov.
Aj preto Merkelová najnovšie poukázala na to, že by sa jej výroba mohla obmedziť. Dôvodom je cena. "Elektrina z fotovoltických elektrární je síce obnoviteľný zdroj energií, ale zároveň patrí medzi najdrahšie. Čiže aj nemecká vláda musí zvážiť, do akej miery môže využiť fotovoltaiku na nahradenie výkonu jadrových zdrojov," hovorí pre HN analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marcan. Faktom zostáva aj to, že náklady na podporu obnoviteľných zdrojov znášajú v Nemecku len domácnosti, neprenášajú sa na priemyselných odberateľov. "Teda akýkoľvek významný nárast dotácií sa odzrkadlí prudšie, ako napríklad u nás," dodáva Marcan.
Jednou z príčin môže byť podľa neho aj nespoľahlivosť tohto zdroja: "Solárne elektrárne nemajú stabilnú dodávku, sú tu výkyvy závisiace od slnečného svitu. V prípade tohto výpadku ich musia nahradiť iné zdroje, alebo naopak, musia sa iné zdroje utlmovať."
Bez dotácií to nejde
Riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltaického priemyslu Veronika Galeková si pritom myslí, že tlačiť do tohto zdroja dlhodobo nemá význam. "Podporu potrebujú len v začiatkoch. Rovnako, ako sa investovalo do výskumu jadra, stavby uhoľných elektrární a podobne. Stačí krátky čas na to, aby cena elektriny z týchto zdrojov bola konkurencieschopná oproti tradičným, neobnoviteľným zdrojom," hovorí Galeková.
Bez štátnych dotácií a garancií cien sa však zatiaľ jej výroba neoplatí. Kvôli boomu solárnych parkov v Nemecku, podporenému klesajúcou cenou fotovoltaických zariadení v posledných rokoch, vláda každoročne túto dotáciu znižuje. Postupne sa majú dotácie zrušiť, aby bolo odvetvie fotovoltaiky sebestačné.
Na Slovensku je solárna energia doménou domácností. Veľké elektrárne ako v Nemecku zatiaľ nemáme. Podľa Marcana zatiaľ podiel solárnych panelov na celkovej výrobe je približne na úrovni 2,5 percenta. "Dotácie sa poskytujú iba zariadeniam s nízkym inštalovaným výkonom, teda si myslím, že na Slovensku v najbližšom období majú priestor iba menšie, skôr strešné inštalácie pre domácnosti," tvrdí. Dopyt po solárnych paneloch sa v súčasnosti pomerne prepadol, súvisí to práve s avizovanými obmedzeniami v Nemecku, ako aj v ďalších krajinách. Samotná cena panelov sa takisto prepadla dole.