Európska komisia hodnotí pokroky v oblasti budovania informačnej spoločnosti (IS) v jednotlivých členských štátoch EÚ formou ukazovateľov plnenia programu eEurope. Tento systém preberajú aj kandidátske krajiny vo svojom programe eEurope+, ktorý je v podstate programom eEurope, navyše však obsahuje aj ďalšie úlohy vyvolané tým, že majú nedostatočne vybudovanú telekomunikačnú infraštruktúru a ich legislatíva je slabo harmonizovaná s legislatívou Európskeho spoločenstva. Súčasťou programu eEurope+ sú aj ukazovatele plnenia tohto programu, ktoré sa však v niektorých prípadoch líšia od ukazovateľov eEurope.
Ukazovatele eEurope sa sledujú už niekoľko rokov, ich hodnoty za posledné roky možno nájsť na internete na adrese europa.eu.int/information_society/eeurope/benchmarking/list/2001/index_en.htm.
Ukazovatele
Sledovanie hodnôt ukazovateľov eEurope+ sa začalo práve v tomto roku. V tejto súvislosti Európska komisia zriadila pracovnú skupinu SWG (Statistical Working Group), ktorej cieľom je spresniť definície a metodiku zberu údajov pre ukazovatele eEurope+ tak, aby získané údaje boli dobre porovnateľné s ostatnými kandidátskymi krajinami a krajinami EÚ. Prvé výsledky dobre porovnateľné s výsledkami EÚ by mali byť dostupné koncom roka 2002.
Ukazovatele programu eEurope+ v jeho troch hlavných cieľoch:
-- lacnejší, rýchlejší, bezpečnejší internet,
-- investovanie do ľudí (vzdelávanie, zručnosti),
-- stimulácia využívania internetu (elektronický obchod, elektronická verejná správa, zdravotníctvo on-line, životné prostredie on-line ...)
sú prakticky totožné s ukazovateľmi eEurope. Malý rozdiel spočítava v tom, že v cieli (3) kandidátske krajiny prijali ďalšie tri nové ukazovatele sledujúce oblasť životného prostredia, ktoré EÚ nesleduje.
Súčasťou programu eEurope+ je aj cieľ O (dobudovať technickú infraštruktúru a pripraviť legislatívu pre informačnú spoločnosť). Z ukazovateľov pre tento cieľ možno uviesť:
-- Percento domácností s pevnou telefónnou službou.
-- Ceny za prepojenie medzi prevádzkovateľmi sietí.
-- Ukazovatele sledujúce úroveň súťaže na trhu (výber prevádzkovateľa, prenositeľnosť čísla).
-- Zoznam predpisov súvisiacich s informačnou spoločnosťou.
Prípravu zberu hodnôt ukazovateľov eEurope a eEurope+ z organizačnej stránky zabezpečuje Európska komisia. Získanie hodnôt niektorých ukazovateľov je možné len pomocou výberových prieskumov (na vzorke obyvateľstva), predpokladá sa polročná, resp. ročná periodicita. Bližšie informácie o metodike, ako aj o celom programe eEurope/eEurope+, možno nájsť na internetovom sídle www.eeurope.sk prevádzkovanom Výskumným ústavom spojov v spolupráci s MDPT SR.
Význam ukazovateľov
Sledovanie hodnôt ukazovateľov programu eEurope/eEurope+ sleduje viacero cieľov, ktoré súvisia s budovaním informačnej spoločnosti:
-- Porovnať dosiahnutú úroveň rozvoja IS s krajinami EÚ (ukazovatele eEurope) a ostatnými kandidátskymi krajinami (ukazovatele eEurope+).
-- Porovnať rýchlosť pokroku budovania IS vo vlastnej krajine. V tomto prípade nestačí jedna hodnota, ale daná krajina potrebuje údaje z rôznych časových období.
-- Porovnať rýchlosť pokroku budovania IS vo vlastnej krajine s rýchlosťou pokroku v iných krajinách. Pre každú porovnávanú krajinu sú potrebné údaje z rôznych časových období.
Je samozrejmé, že porovnávanie nie je samoúčelné. Pre politikov a vládu poskytuje tak veľmi potrebnú a aj kvantitatívnym spôsobom vyjadrenú spätnú väzbu na hodnotenie pokroku pri budovaní informačnej spoločnosti vo vlastnej krajine. Slúži aj ako podpora na realizáciu politiky, ktorá si stanovila určité ciele, pričom umožňuje lepšie pochopiť východiská, v ktorých sa daná krajina nachádza. Čo je mimoriadne dôležité, je v podstate meradlom úspešnosti aplikácie národnej informačnej politiky, ako aj národnej (tele)komunikačnej politiky.
V prípade priebežného získania horších hodnôt ako majú ostatné krajiny, mal by to byť pre vládu a politikov okamžitý impulz na korigovanie vlastnej politiky, resp. jej spôsobu realizácie, s cieľom dosiahnuť výraznejší pokrok. Správnou a včasnou korekciou sa môže zaznamenať určité zlepšenie. O aké maximálne zlepšenie môže ísť, nad tým sa skúsme zamyslieť spoločne. Inými slovami, aké sú horné hranice zlepšenia?
Skryté rezervy
Pozrime sa na graf na obrázku. Os X udáva hrubý domáci produkt (HDP) na jedného obyvateľa v EUR PPS. Skratka PPS (Purchasing Power Standard) udáva veľmi dôležitú skutočnosť, že ide o hodnoty prepočítané na paritu kúpnej sily, čo umožňuje veľmi dobre porovnať západné aj východné krajiny. Os Y zobrazuje počet hlavných telefónnych staníc v pevnej sieti na 100 obyvateľov.
Na grafe sú znázornené údaje o krajinách EÚ a kandidátskych krajinách, použité sú skratky krajín bežne používané na internete. Údaje o HDP na jedného obyvateľa (rok 2000) zverejnila Európska komisia, údaje o počte telefónnych staníc (rok 2001) pochádzajú z ITU (www.itu.int/ITU-D/ict/statistics/).
Vložením hodnôt o jednotlivých krajinách do grafu získame množinu bodov v dvojrozmernom priestore. V ľavej dolnej časti sa nachádzajú kandidátske krajiny, začínajúc Rumunskom (RO) a končiac Slovinskom (SI) vrátane Slovenska (SK), nad nimi smerom doprava nahor nájdeme členské krajiny EÚ, od Portugalska (PT) a Grécka (GR), až po Luxembursko (LU). Vzácnou je kandidátska krajina Cyprus (CR), ktorá sa svojou hodnotou zaraďuje do priestoru krajín EÚ. Ak si odmyslíme prípad Cypru, ktorý má osobitné postavenie, na základe hodnôt v grafe sa ponúka takýto záver. Vyššia úroveň HDP v prepočte na jedného obyvateľa umožňuje dosiahnuť vyššiu hustotu hlavných telefónnych staníc v pevnej sieti. Alebo aj inak, nižšia úroveň HDP je obrovskou prekážkou na dosiahnutie vysokej hustoty hlavných telefónnych staníc v pevnej sieti.
ČO HOVORÍ GRAF
Teraz pre zjednodušenie predpokladajme, že existuje lineárny vzťah medzi HDP a penetráciou telefónov v pevnej sieti. Na základe známych údajov o krajinách v grafe 1 a predpokladom lineárnej závislosti vypočítajme rovnicu priamky a zakreslime ju do grafu. Ak by bola penetrácia telefónov len funkciou (HDP), mali by v ideálnom prípade ležať všetky krajiny na vypočítanej priamke, resp. v jej bezprostrednej blízkosti. Už letmý pohľad na graf naznačuje, že to tak nie je. Väčšina krajín leží mimo teoreticky vypočítanej priamy, niektoré sú od nej výrazne vzdialené, čo je prípad aj Slovenska. Na penetráciu telefónov v pevnej sieti v danej krajine okrem HDP zrejme vplývajú aj ďalšie faktory, ako sú napr. úroveň legislatívy, jej vykonávateľnosť, kvalita regulácie telekomunikácií, penetrácia mobilných telefónov, zahraničná turistika, podnebie a pod.
Ak sa krajina nachádza nad priamkou, dosahuje priaznivejšie hodnoty ako jej teoreticky vychádzajú. Čím je krajina vyššie nad priamkou, tým sa javí v lepšom svetle, pravda, za predpokladu, že údaje nie sú skreslené a pochádzajú z hodnoverných štatistík. Vzhľadom na výšku HDP na jedného obyvateľa, nadštandardné úrovne telefónnej penetrácie v pevnej sieti dosahujú Malta (MT), Grécko (GR), Cyprus (CR), Švédsko (SE) a Dánsko (DK). V prípade stredomorských krajín sa pod tento fakt môže výrazne podpisovať zahraničný turistický ruch. Charakter počasia určite má dôležitý vplyv na severské krajiny (dlhé obdobie zimy priam nabáda na surfovanie na internete).
Ak sa krajina nachádza pod priamkou, existujú určité rezervy, ktoré sú tým väčšie, čím je krajina umiestená nižšie. Analýza tejto situácie si určite vyžaduje viac priestoru. Z krajín ležiacich pod priamkou si všimnime situáciu Slovenska v porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami.
Pri hľadaní rezerv je asi najvhodnejšie porovnať sa s našimi susedmi. Je zrejmé, že Slovensko (SK) má v tomto pohľade najväčšie rezervy, v porovnaní s nimi je krajinou s najväčším nevyužitým potenciálom. Vzhľadom na výšku HDP na jedného obyvateľa by malo teoreticky dosiahnuť úroveň Maďarska (HU), dokonca by mohlo nepatrne predstihnúť aj Českú republiku (CZ), ktorá, mimochodom, podobne ako Poľsko (PL), asi tiež nevyužíva plne svoj potenciál. Veľmi by mohla pomôcť správna politika, kvalitná legislatíva a regulácia telekomunikačného sektora so snahou maximálne podporiť efektívnu súťaž na trhoch v SR, ktorá by sa prejavila v znížení cien za telekomunikačné poplatky v pevnej sieti.
OPTIMÁLNY POSTUP
Členské štáty EÚ sa prihlásili k realizácii programu eEurope, kandidátske krajiny, ašpirujúce na vstup do EÚ, obdobne k programu eEurope+. Politická deklarácia je prvým krokom, po ktorom musí nastúpiť vlastná realizácia programu. Úspech pri realizácii programu eEurope sa meria pomocou ukazovateľov programu eEurope/eEurope+, bližšie informácie možno nájsť na www.eeurope.sk. Je v záujme každej krajiny, aby vyvinula maximálne úsilie v procese budovania informačnej spoločnosti nielen na úrovni slovnej podpory, ale voľbou optimálneho prístupu. Nevhodný prístup, resp. oneskorenie v tomto procese, sa nemilosrdne prejavia v zhoršených hodnotách ukazovateľov, čo sa môže následne premietnuť v nižšom raste životnej úrovne v krajine.
Obrázok 1 - Vzťah medzi HDP a hustotou hlavných telefónnych staníc (EÚ a kandidátske krajiny, 2001)