Komunikovať je mnoho dávať

Rozlišujú sa dve úrovne komunikácie: obsahová - čo si ľudia navzájom oznamujú, a vzťahová - komunikácia s prevládajúcimi neverbálnymi prvkami, ktorými oznamujeme svoje citové a emocionálne stavy.
Komunikácia teda neznamená len jasné a výstižné vyjadrovanie. Znamená aj zabezpečenie toho, aby tí, ktorí majú informáciu dostať, ju nielen dostali, ale i pochopili. Mnohí ľudia spolu hovoria, ale dobre nekomunikujú. Je to možno i tým, že našu komunikáciu podľa A. Mehrabiana len v 7 % ovplyvňujú slová, ktoré vyslovujeme, no až v 38 % ju ovplyvňuje spôsob, ako tieto informácie oznamujeme, čiže vokálne prvky komunikácie. Môže sa zdať prekvapujúce, že najväčším podielom - až v 55 % - je naša komunikácia ovplyvňovaná neverbálnou rečou tela komunikujúcich. Ak sú verbálna a neverbálna zložka komunikácie v nejakom rozpore, nastáva vnútorný konflikt, keď iné konáme a iné hovoríme. Aby sme sa vyhli takýmto konfliktom, je vhodné naučiť sa a vedieť komunikovať asertívne, t. j. vedieť vyjadrovať svoje myšlienky, názory a pocity takým spôsobom, aby sme rešpektovali okrem svojich práv aj práva ľudí, s ktorými prichádzame do styku.
Je iróniou súčasnosti, že napriek značnému rozmachu komunikačných médií sa ľudská komunikácia stáva obťažnejšou. Ľudia pociťujú, že majú navzájom čoraz menej medziľudských kontaktov. Človek hľadá možnosť komunikácie, lebo ju bytostne potrebuje, no nenachádza ju. Imaginárna (virtuálna) komunikácia prevažuje nad reálnou (živou) komunikáciou. A práve preto by mala byť najvýznamnejším tmeliacim prvkom ľudskej pospolitosti efektívne fungujúca komunikácia. Tá znamená spoluúčasť komunikujúcich v procese hľadania tých správnych rozhodnutí vo všetkých otázkach, ktoré sú pre ľudí významné, ktoré sa ich osobne týkajú a ktoré môžu sami nejako ovplyvniť. Stará latinská sentencia stále platí: Communicare est multum dare. Komunikovať je mnoho dávať.
Komunikácia dnes právom patrí a určite bude vždy patriť do komplementárneho súboru manažérskych schopností a zručností. Bude to, podľa nás, čím ďalej tým viac komunikácia tvárou v tvár, priama, osobná komunikácia s druhým človekom. Mala by byť prítomná vo všetkých fázach procesu komunikácie, veď je známe, že až tri štvrtiny komunikácie manažérov počas dňa prebiehajú v interakcii tvárou v tvár so spolupracovníkmi. Niektorí manažéri, ktorí nevedia, ako komunikáciu správne používať, sa väčšinou komunikácii tvárou v tvár vyhýbajú. Prečo? Odpoveď nie je jednoznačná. Je to možno i preto, lebo zmysluplná osobná komunikácia predpokladá otvorenú komunikáciu, zmysel pre zodpovednosť a morálne hodnoty u oboch partnerov takejto komunikácie. Je to však jediný spôsob komunikácie, ktorým možno najľahšie motivovať ľudí a získať ich pre nové myšlienky a vízie.
Vybrané výsledky výskumov potvrdili, že kľúčové schopnosti manažéra prekračujú rámec úzkych a špecializovaných poznatkov. Sú teda akýmisi univerzálnymi odporúčaniami pre manažérov zamerať sa na kultivovanie schopnosti - vedieť efektívne komunikovať. I keď je všeobecne známe, že táto schopnosť a zároveň zručnosť znamená najmä verbálne vstupovať do interakcie s inými, je už menej akceptované, že to znamená aj schopnosť vedieť počúvať partnera. Dokonca sa považuje za dôležitejšie vedieť prijať komunikáciu, ako ju iniciovať. Komunikácia je činnosť prijímateľa a počúvanie je jej predpokladom. Znamená to vytvárať prostredie prístupnosti a dôvery, ktorá je výsledkom vzťahu.
Dobre pochopená a zvládnutá komunikácia sa stala predpokladom efektívneho manažérskeho štýlu riadenia. Dobre komunikovať vyžaduje vysielať a prijímať informácie takým spôsobom, že podriadení pochopia, ako rozmýšľa ich šéf, a naopak. No a schopnosť pochopiť si vyžaduje v prvom rade komunikáciu. Podľa P. Druckera vyžaduje dohodnúť sa na význame. Komunikácia nebude existovať, ak bude chápaná ako niečo, čo ide odo mňa k vám. Komunikácia funguje len vtedy, ak ide od jedného z nás k druhému. Komunikácia je dušou manažmentu. Narastajúca explózia informácií je tým najväčším dôvodom, aby sme sa naučili dobre spolu komunikovať.