Výmera dovolenky
Zamestnávame učiteľku v pracovnom pomere na dobu neurčitú na skrátený pracovný úväzok v rozsahu 5 hodín týždenne, ktoré odpracuje vždy v utorok. Aká výmera dovolenky jej patrí? Môže dovolenku na zotavenie čerpať celý týždeň alebo vždy v utorok, ktorý je jej pracovným dňom? Ak by výmera jej dovolenky ako učiteľky bola v dĺžke 40 dní a čerpala by ju vždy v utorok, nebola by v práci celý rok.
-- Dohodnutý kratší pracovný čas môže spočívať v tom, že zamestnanec síce pracuje každý pracovný deň, ale s menším počtom hodín alebo jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky, pretože aj zamestnanec s kratším pracovným časom má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky, ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je však v tom, že ak pracuje denne, ale s menším počtom hodín, deň jeho dovolenky bude primerane kratší. Ak kratší pracovný čas zamestnanca je rozvrhnutý len na niektoré dni v týždni, jeho týždeň dovolenky predstavuje toľko pracovných dní, koľko dní v týždni pracuje. V prípade vašej zamestnankyne je týždňom dovolenky jeden pracovný deň. To znamená, že má nárok na osem týždňov dovolenky tak ako každý učiteľ, t. j. na 8 utorkov. Ak by dovolenku čerpala v kuse, vynechala by osem utorkov za sebou, teda chýbala by osem týždňov. Aj v jej prípade sa má postupovať tak, ako pri ostatných učiteľoch, ktorým sa nariaďuje čerpanie dovolenky najmä počas školských prázdnin.

Nástup na pracovnú cestu
Môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi nástup na pracovnú cestu aj z miesta trvalého bydliska (nie len z miesta trvalého pracoviska) a zaplatiť mu odtiaľ cestovné náhrady? A to aj v prípade, že pracovná cesta pri nástupe z miesta bydliska prechádza miestom pracoviska a pokračuje až do miesta jednorazového výkonu práce?
-- Zákon o cestovných náhradách definuje pracovnú cestu ako dobu od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste, do ukončenia tejto cesty. To platí aj o zahraničnej pracovnej ceste. Zákon ďalej uvádza, že zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, dobu trvania, spôsob dopravy a miesto ukončenia pracovnej cesty. Môže tiež určiť ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že určenie miesta nástupu a miesta ukončenia pracovnej cesty je právom i povinnosťou zamestnávateľa. Prihliada pritom nielen na efektívnosť a hospodárnosť, ale aj na to, aby sa účel pracovnej cesty splnil bez zbytočných "prestojov", ktoré môžu, napríklad, spočívať práve v tom, že zamestnancovi bude určený nástup na pracovnú cestu z pracoviska namiesto jednoduchšieho nástupu na pracovnú cestu priamo z bydliska. V prípade, že zamestnávateľ určil nástup na pracovnú cestu z pracoviska, cestovné náhrady sa poskytujú len od odchodu na pracovnú cestu z pracoviska. Ukončenie pritom môže byť určené opäť na pracovisko alebo až do bydliska. Ak by však zamestnávateľ určil miesto nástupu na pracovnú cestu z miesta bydliska, uhrádzajú sa cestovné náklady od odchodu z bydliska, bez ohľadu na to, že cesta prechádza okolo pracoviska.

Pracovnoprávne vzťahy počas letnej sezóny
Aké pracovnoprávne vzťahy možno uzatvárať s osobami prijatými na letnú sezónu na kúpalisko, keď ide o práce závislé od počasia? Práce sa vykonávajú 7 dní v týždni napríklad tak, že ak je pekne, pracuje sa od 9.00 do 18.00 hod. V iné dni je, napríklad, pekne len tri hodiny, potom prší a nepracuje sa alebo ráno prší a pracuje sa od obeda, keď je zase pekne atď.
-- Uvedenú prácu je možné robiť v pracovnom pomere na dobu určitú za podmienky, že sa dohodne v súlade s § 87 Zákonníka práce (ZP) nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času na obdobie celej dĺžky pracovného pomeru. Súčet počtu odpracovaných hodín v jednotlivých týždňoch nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas -- 40 hodín. Zamestnanec môže mať určenú pevnú mzdu bez ohľadu na odpracované hodiny. Alebo môže mať hodinovú mzdu a dostane ju za skutočne odpracované hodiny. Uvedená práca by sa mohla vykonávať aj na základe dohody o pracovnej činnosti, avšak pod podmienkou, že za celé obdobie trvania pracovnoprávneho vzťahu nebude rozsah priemerného týždenného odpracovaného času väčší ako 20 hodín týždenne. Aj v tomto prípade v otázke odmeny za prácu platí to, čo pri pracovnom pomere.

Zápočet dovolenky
Započítava sa do času trvania pracovného pomeru po 18. roku veku na účely nároku na dlhšiu dovolenku o jeden týždeň doba trvania evidovania nezamestnaného na úrade práce bez ohľadu na to, či nezamestnaný dostáva podporu v nezamestnanosti?
-- Podľa § 103 ods. 5 písm. i) ZP sa zamestnancovi pre splnenie nároku na dlhšiu dovolenku o jeden týždeň zarátava do obdobia 15 rokov pracovného pomeru aj obdobie, keď bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný bez ohľadu na to, či dostával podporu v nezamestnanosti alebo nie.

Sankcie pri porušení spôsobu vedenia evidencie tržieb elektronickou pokladnicou
Ak daňový subjekt nedodrží ustanovenia vyhlášky o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou, môže mu byť uložená pokuta podľa toho, ktoré z ustanovení poruší. Správca dane je oprávnený ukladať pokuty podľa § 35 zákona č. 511/0992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.
-- Najčastejšie ukladané pokuty sú za:
* nepoužívanie ERP -- ak daňový subjekt prijatú platbu nezaeviduje registračnou pokladnicou, uloží správca dane pokutu až do výšky 100 000 Sk, najmenej však 10 000 Sk. Pri opakovanom zistení toho istého porušenia, podá správca dane, ktorým je daňový úrad návrh na pozastavenie činnosti,
* nevydanie dokladu -- ak správca dane zistí, že daňový subjekt síce zaevidoval úhradu v hotovosti pokladnicou, ale nevydal o tom doklad zákazníkovi, uloží mu pokutu vo výške od 1 000 Sk do 10 000 Sk. Pri opakovanom zistení uloží pokutu od 5 000 Sk do 50 000 Sk,
* nevedenie evidencie ERP -- ak daňový subjekt nevedie evidenciu elektronickou registračnou pokladnicou a táto povinnosť mu z ustanovení vyhlášky vyplýva, uloží mu daňový úrad pokutu až do výšky 100 000 Sk, najmenej však 5 000 Sk,
* vyradenie ERP z činnosti vlastným zásahom -- pri takomto porušení ustanovení platných právnych noriem uloží daňový úrad pokutu až do výšky 100 000 Sk, najmenej však 10 000 Sk.
Daňovému subjektu môže hroziť podľa § 35 citovaného zákona pokuta až do výšky 1 000 000 Sk, a to v prípade, ak nesplní povinnosť nepeňažnej povahy vyplývajúcu z tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo uloženú rozhodnutím. Ak správca dane uloží daňovému subjektu povinnosť zladiť zistené nedostatky a tie nie sú v stanovenej lehote odstránené, môže pokutu uložiť opakovane. Ďalšie informácie k tejto problematike nájdete v príručke nášho vydavateľstva Verlag Dashöfer, s. r. o., s názvom Daňovo uznateľné výdavky v jednoduchom účtovníctve fyzických osôb od A po Z.
Vydavateľstvo Verlag Dashöfer, www.dashofer.sk/noviny