Katka práve zmaturovala a na vysokú školu sa nedostala. Keďže prácu v Žarnovici a blízkom okolí nevie zohnať, očakáva, že finančne ju podporí úrad práce a otec, ktorý na ňu platí výživné. Dokedy je rodič povinný platiť výživné na plnoleté dieťa? Až do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Tak hovorí paragraf 62 zákona o rodine. Kedy však takýto právny stav nastane, to zákon detailne neopisuje. „Všetky faktory, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť samostatne sa živiť treba zásadne posudzovať spoločne, ide napríklad o vek dieťaťa, prípravu na povolanie (štúdium), zdravotný stav, schopnosť a spôsobilosť sa zamestnať, ako aj majetkové pomery dieťaťa,“ konkretizuje advokát Martin Hurtaj z Nitry.
Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že vyživovacia povinnosť zaniká nadobudnutím plnoletosti alebo dosiahnutím 26. roku veku dieťaťa, po dovŕšení ktorého sa z hľadiska iných zákonov už takýto študent nepovažuje za nezaopatrené dieťa. Lenže schopnosť dieťaťa sa samostatne živiť nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice.
Denné a externé štúdium
V súčasnosti stále platí, že kým dieťa neskončí štúdium, dovtedy je rodič povinný platiť naň výživné. Má sa na mysli denné štúdium na strednej alebo vysokej škole. Externista či doktorand už vonkoncom nemôže rátať s tým, že bude ďalej poberať výživné. Podľa advokáta už samotná podstata tohto štúdia predpokladá, že sa vykonáva popri zamestnaní.
A bude môcť študent dlhšie poberať výživné, ak bude „naťahovať“ štúdium opakovaním ročníka alebo neustálou zmenou školy? Jednoduchá odpoveď podľa právnikov neexistuje, pretože je veľmi ťažké preukázať jeho úmysel. Zákon o rodine síce hovorí o povinnosti dieťaťa sa riadne pripravovať na štúdium, no na druhej strane ojedinelé porušenie takejto povinnosti podľa nitrianskeho advokáta ešte nezakladá automaticky zánik vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Vždy budú podľa neho rozhodovať okolnosti konkrétneho prípadu.
Konečná na úrade práce
Nie je neobvyklé, že absolvent strednej a vysokej školy je niekoľko mesiacov bez pracovného miesta a prihlási sa do evidencie nezamestnaných. Je bez práce a bez príjmu, ale už aj bez výživného. „Schopnosť samostatne sa živiť neznamená, že dieťa musí byť zamestnané a mať príjem, ale znamená to, že dieťa je pripravené a schopné sa riadne zamestnať na trhu práce a tento príjem si zabezpečiť,“ zdôrazňuje Hurtaj. Jednoducho nezamestnanosť nie je štít, za ktorý sa môže schovať so zámerom poberať ďalej výživné. Na druhej strane, ani to, že absolvent je schopný „hocijakej“ zárobkovej činnosti, nepostačuje na zánik vyživovacej povinnosti. Súd vždy uprednostní záujem dieťaťa.
Prerušenie štúdia
Je možné, že sa študent strednej či vysokej školy rozhodne na čas prerušiť štúdium, pretože chce cestovať po svete alebo sa mu naskytne dobrá pracovná príležitosť. To sú zväčša okolnosti, ktoré nehovoria v prospech študenta. Rodič môže požiadať o zrušenie výživného, ak zistí a preukáže, že jeho dieťa dostáva riadnu mzdu z pracovného pomeru alebo začne podnikať. Inak sa hľadí na príjem z brigády. „V tomto prípade vyživovacia povinnosť nezaniká, pretože ide o ojedinelý príjem, ktorého výška spravidla nebude postačovať na pokrytie opodstatnených výdavkov dieťaťa,“ ozrejmuje Hurtaj.
Osobitne citlivo sa hľadí v otázkach nároku na výživné vtedy, ak bol študent nútený prerušiť štúdium zo zdravotných dôvodov. Ak mu tie bránia v ďalšej príprave na budúce povolanie, výživné bude dostávať aj naďalej. Dokonca je možné, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu nikdy nezanikne, lebo nie je schopné sa samo živiť a bráni mu v tom nezvratný zdravotný stav.
Ako zrušiť výživné
Ak je Katkin otec presvedčený o tom, že už nemusí platiť výživné, pretože jeho dcéra už skončila štúdium, ďalej v ňom nepokračuje a je schopná sa ďalej sama živiť, o zániku vyživovacej povinnosti nemôže rozhodnúť svojvoľne. Ak mu výšku výživného určil súd, musí na súd podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ten posúdi celkovú Katkinu situáciu, a nielen fakt, že ukončila štúdium. Až potom zruší povinnosť otca platiť výživné.
Lenže súdy nerozhodujú vždy. Môže sa stať, že rozvedení rodičia sa dohodli na výške, ktorou bude jeden z nich prispievať na dieťa. Vtedy nie je potrebné podávať návrh na súd, avšak advokát Hurtaj odporúča uzavrieť dohodu medzi rodičom a dieťaťom, z ktorej bude zrejmé, že rodič už nie je povinný ďalej platiť výživné.
Andrea Medžová