Napriek dohodám zo včerajšieho summitu musí eurozóna urobiť ešte veľa krokov v boji proti dlhovej kríze. Príkladom je „polovičaté“ vyriešenie potápajúceho sa Grécka. Politické špičky sa dohodli so súkromným sektorom na skresaní polovice dlhu Atén, podrobnosti však zatiaľ chýbajú. „Naším cieľom je znížiť dlhy Grécka do roku 2020 pod 120 percent hrubého domáceho produktu,“ čo by mala byť podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej udržateľná hodnota dlhu. Po únavných rokovaniach lídrov, ktoré trvali viac ako desať hodín, si včera ráno vydýchli nielen politici, ale aj novinári. „Ani sa mi veriť nechce. Boli tu nejaké náznaky, ale že sa dohodnú na Grécku aj eurovale, bolo už málo pravdepodobné,“ s úľavou povedal Volker Finhammer z nemeckého rozhlasu.
Deravé riešenie
Odborníci však upozorňujú, že odpustenie dlhu sa netýka dlhopisov, ktoré vlastní Európska centrálna banka a štáty starého kontinentu. Skutočné zníženie dlhu tak bude na úrovni 29 percent. „Je to veľmi málo. Hlavne keď si predstavíme, že v posledných dvoch rokoch odpisovali krachujúce štáty priemerne 47 percent dlhu,“ povedala Markéta Šichtařová z Next Finance a pripomenula, že v eurozóne už teraz nájdeme problémové štáty s výrazne nižším dlhom ako 120-percent HDP.
Aj princíp dobrovoľnosti odpisu môže skomplikovať samotnú realizáciu riadeného bankrotu Grécka. Podľa analytikov by malo celý proces naštartovať Grécko, a to stopnutím platieb. Tu sa však ráta s opačným scenárom a iniciatíva pri znižovaní hodnoty dlhopisov má prísť zo strany bánk. „Je tu veľký priestor, aby sa banky zachovali kreatívne,“ čím budú podľa Šichtařovej hľadať riešenia, ako obísť celý odpis dlhu. Tieň pochybnosti vrhajú na celé riešenie informácie zo zahraničných médií, podľa ktorých boli banky pri rokovaní riadne pritlačené k múru.
Maskované odpustenie
V skutočnosti pritom nepôjde o odpustenie dlhu, ale o jeho prevzatie. „Banky postihnuté odpisom budú naťahovať ruku k štátom alebo k eurovalu s prosbou o „nalievanie“ peňazí,“ hovorí Šichtařová. Výsledkom tak bude prehodenie bremena gréckeho dlhu na plecia štátov a stabilizačného fondu, a nie skutočné odpustenie. Z toho však nevyplýva nič dobré napríklad pre Taliansko, ktoré je v posledných dňoch tlačené nespokojnými lídrami do razantnejšieho šetrenia v mene upokojenia trhov.
Rím to však podľa analytikov neberie dostatočne vážne. Plán krajiny na priškrtenie výdavkov údajne spočíva v odpredaji majetku za päť miliárd eur v priebehu najbližších troch rokov. „Keď sa pozrieme na to, že Taliansko potrebuje na najbližšie tri roky 900 miliárd eur, je to smiešna suma,“ skonštatoval Ronald Ižip z TRIM Brokeru. Ešte patetickejšie podľa neho vyznieva návrh na predĺženie odchodu do dôchodku o dva roky. Platiť má však až od roku 2026.