Diskutujú spolu o novostavbe Slovenského národného divadla aj v súkromí? Milan Vajdička tvrdí, že občas sa táto téma vyskytne, ale nie je to nosná téma ich diskusií. Ľubomír Vajdička zasa, že majú dosť rozdielne špecializácie a myslí si, že sa rešpektujú a vychádzajú v zhode práve preto, že si jeden druhému nelezú do odboru. Teraz sa, samozrejme, často od brata prezvedá, v akom stave výstavba je. Obaja sú nanajvýš zaangažovaní v Slovenskom národnom divadle. Jeden ako technicko-prevádzkový riaditeľ, druhý ako režisér.
Milan Vajdička (1950), stavebný inžinier, absolvent stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej. Do SND nastúpil v januári 1985 ako technický dozor. Od roku 1991 bol technicko-prevádzkovým námestníkom a od roku 1996 je technicko-prevádzkovým riaditeľom.
Často sa hovorí, že "kamenné divadlo" je megalomanské a na naše pomery zbytočné. Čo si o tom myslíte?
-- Žiaľ, ešte stále a dosť často sa používa pre novu budovu SND prívlastok megalomanská. Občas mi to zdvihne adrenalín, pretože to väčšinou hovoria ľudia, ktorí zrejme nevideli ešte ani jedno moderné divadlo v Európe. Fíni si postavili pred niekoľkými rokmi v Helsinkách národnú operu, ktorá sa veľmi svojím "funkcionalizmom" podobá tejto našej budove. Je pre 1 800 divákov a Helsinki majú zhruba toľko obyvateľov ako Bratislava a Fínsko má päť miliónov obyvateľov. Upodozrievať Fínov z megalománie by bola asi silná káva.
SND sa stavia už 15 rokov a stála zhruba 2 mld. korún. Koľko ešte treba na úplné dokončenie?
-- Pokiaľ mám relevantné informácie (Slovenské národné divadlo už nie je priamym investorom, tým sa stala Správa kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry SR) na dokončenie treba ešte miliardu korún. V týchto dňoch sa už dokončujú niektoré prevádzkové súbory a zariaďuje sa interiér.
Niektoré inštalované časti techniky majú už roky... Bude technické vybavenie moderné a bude vyhovovať aj po dlhoročnom meškaní výstavby? Veď napríklad už bolo treba vymeniť elektrickú inštaláciu...
-- Ja hovorím, že každé zlo je na niečo dobré. Tým, že sa stavba natiahla na dlhé roky, niektoré technické zariadenia boli priebežne preprojektovávané a staré analógové zariadenia nahradené digitálnymi. Samozrejme, sú tam veľkorozmerné zariadenia, ktoré boli zabudované do stavby hneď v jej začiatkoch, ale napriek tomu nie sú zastarané.
Naprojektované boli tri sály: pre operu, činohru a experimentálne štúdio, ktoré by malo slúžiť ako úsporná skúšobňa. Opera má 928 sedadiel, činohra 665 a experimentálne štúdio 160. Ste presvedčený, že bude toľko dnávštevníkov?
-- Určite je želaním každého divadelníka, aby hľadisko bolo úplne vypredané. Naša priemerná návštevnosť v súčasných podmienkach predstavuje okolo deväaťdesiat percent, čo je na európske pomery veľmi dobré a ja by som bol rád, keby aj v novej budove bola rovnaká návštevnosť. Sto percent je len snom. Historická budova Slovenského národného divadla mala po dokončení pred vyše sto rokmi kapacitu 700 divákov a Bratislava mala mala 49 000 obyvateľov. Dnes má takmer pol milióna, takže 1 500 miest v divadle nie je až také predimenzované.
Aké nové technické možnosti poskytne budova pre divadelnú prácu?
-- Technické vybavenie sa približuje k dobrej európskej technickej úrovni hlavne vďaka tomu, že počas projektovania budovy sme veľa konzultovali s umelcami, hercami, režisérmi a pripomienky našich kolegov sme sa snažili do projektu aj zapracovať, aby celý priestor bol podriadený divadlu.
Prevádzka divadla nie je lacná. Ako chce vedenie divadla získať prostriedky na prevádzku? Príjem z predaja lístkov náklady asi nepokryje...
-- Prevádzka divadla, najmä kamenného typu, nie je najlacnejšia, ale trošku mylne panuje predstava, že kultúrne inštitúcie sú dotované. Dotované sú vstupenky divákov. Všade v kultúrnom svete sú kamenné divadlá tohto typu podporované z tzv. verejných financií. Zvýšenie vstupného je, samozrejme, veľmi chúlostivé, pretože do divadla by mali mať možnosť chodiť aj ľudia, ktorí nepatria medzi horných desaťtisíc. Len na porovnanie: v Nemecku je dotácia z verejných financií na jedného diváka priemerne 80 eur, kým u nás je to len necelých 20 eur. Divadlo je aj nezanedbateľným faktorom na trhu práce, poskytne okrem umelcov prácu aj vysokokvalifikovaným pracovníkom technických a obslužných zložiek, ktorých by malo v budove pracovať okolo 200. K nim treba priradiť aj zamestnancov mnohých dodávateľských firiem, ktoré obstarávajú tovary a služby.
Čo všetko ponúkne komplex návštevníkom divadla?
-- Novostavba je koncipovaná tak, že priestory pre divákov môžu byť prístupné, okrem hľadísk, po celý deň. Hľadiská sú akustickými filtrami dostatočne oddelené od ostatných priestorov, čiže skúšať sa môže bez toho, aby hercov vyrušovali ľudia v ostatných priestoroch divadla. Budú tam predajne kníh, kvetov, reštaurácia, libreso, ktoré by malo slúžiť stretnutiam umelcov. A aby som nezabudol, bude tam aj túžobne očakávaný divadelný klub.
Okolie divadla teda vytvorí centrum kultúrneho a spoločenského diania hlavného mesta?
-- Keď sa pozriete na mapu Bratislavy, tak miesto, kde stojí novostavba Slovenského národného divadla, sa rozvojom hlavného mesta ocitol v centre, len 10 až 12 minút chôdze od historického centra mesta, hoci nedávno toto územie patrilo k priemyselnej zóne a ešte pred dlhším časom to bol koniec mesta.
Mohli by ste prezradiť reálny termín ukončenia výstavby SND?
-- Pravdepodobne do konca budúceho roka, pravda, ak bude dostatok finančných prostriedkov z verejných zdrojov.
Ľubomír Vajdička (1944), divadelný, filmový a televízny režisér. V roku 1969 vyštudoval divadelnú vedu na Vysokej škole muzických umení v Bratislave. V rokoch 1982 až 1984 bol režisérom činohry Národného divadla v Prahe. Od roku 1983 dodnes pôsobí ako režisér v činohre SND a pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Aký je váš celkový názor na tento divadelný komplex?
-- Nie je to len veľká, úzko špecifická budova pre istý okruh ľudí. Je znakom kultúrnej vyspelosti mesta, regiónu, ak chcete národa. Musíme si uvedomiť, že v Bratislave posledná budova postavená špeciálne pre divadlo bola terajšia historická budova Slovenského národného divadla z konca deväťnásteho storočia. Samozrejme, môžeme diskutovať, ale ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby divadlo bolo dokončené.
Čo očakávate od nového divadla ako režisér?
-- Očakával som, že mi poskytne nové podnety, ale vzhľadom na moje služobné roky a vzhľadom na predlžujúci sa proces výstavby začínam byť skeptický. Myslím si však, že by bolo aj pre mňa celkom zaujímavé akceptovať ten priestor, prispôsobiť sa mu a prispôsobiť mu svoju prácu.
Úlohou umelcov bude prilákať divákov. Ako to chcete dosiahnuť?
-- Neusiloval by som sa to dosiahnuť dnes až príliš bežnými spôsobmi. Rád by som bol, keby to bolo prostredníctvom žánru, na ktorý som si zvykol a na ktorý, myslím si, je ešte stále zvyknutá chodiť dosť veľká časť publika. Nemám hrôzu z počtu miest v hľadisku, keď si uvedomím, že naša činohra teraz ten istý počet miest teraz zaplní denne na dvoch scénach.
Akú hru by ste chceli uviesť ako prvú v novom divadle?
-- Myslím, že prvá premiéra v novom divadle bude iste prestížnou záležitosťou a bude podliehať nejakému výberu a budú o tom rozhodovať zrejme iní ľudia, takže ešte si na to nechajme čas.
Môže kvalita novej budovy SND motivovať umelcov?
-- Nová budova vždy istým spôsobom pôsobí stimulujúco a motivačne, aj keď, povedzme, že sa pri nej odhaľujú aj určité nedostatky alebo, ako sa hovorí, "vychytávajú sa muchy", ale myslím si, že aj tento proces je stimulujúci pre tých, ktorí budovu používajú "zozadu". Budova nebude patriť len úzkej skupine, ktorá bude do nej chodiť ako do zamestnania, ale predovšetkým tým, ktorí každý večer prídu na predstavenie.
text pod foto
1
Budova opery.
2
Pohľad na činohru.
3
Zadné a hlavné javisko s vysunutou kazetovou točňou
4
Foyer.
5
Milan Vajdička.
6
Ľubomír Vajdička.