1)
Otázka: Môžu sa v súvislosti so zverejnením subjektu v zozname rizikových firiem, v ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie, vyskytnúť nejaké problémy?

Odpovedá: Jaroslava Lukačovičová, ekonómka, Združenie podnikateľov Slovenska

Popri zostavovaní zoznamu by malo Finančné riaditeľstvo brať do úvahy aj viac údajov týkajúcich sa časových lehôt, ktoré budú určite daňovníkov zaujímať. Okrem dôvodov, kvôli ktorým sa môže subjekt do takéhoto zoznamu dostať, bude daňovníkov, ktorí sa tam dostanú neúmyselne, zaujímať, čo môže spôsobiť nezaplatenie dane alebo neprevzatie zásielky v stanovenej lehote a ako dlho v takomto zozname budú figurovať. Zdravotné a Sociálna poisťovňa takéto zoznamy aktualizujú mesačne. V prípade úhrady nedoplatkov do ďalšej aktualizácie zoznamu subjekt z neho vypadáva. Ako to však bude s vyradením zo zoznamu Finančného riaditeľstva z iných dôvodov  ako sú nedoplatky na dani? Za akých okolností a po akom čase sa zo zoznamu môže firma vyškrtnúť? To ani odborníkom nie je zatiaľ jasné. Pri tvorbe samotného mechanizmu zoznamu a  s ním súvisiacej metodiky by mali kompetentní pamätať na to, aký dôkaz môžu firme, ktorá si chce preveriť partnera, poskytnúť. Teda, či bude môcť získať dôkaz o tom, že si pred uzatvorením obchodného vzťahu skontrolovala v zozname, či sa tam jej dodávateľ nachádza, alebo nie. Bude možné vytlačiť nejaké potvrdenie s časovou pečiatkou, aby sa odberatelia vyhli situácii, že pri rannej kontrole dodávateľ v zozname ešte nebol, ale popoludní už áno? Takýchto problematických vecí je však v legislatíve viac. 

--------------------------------------------
2)
Otázka: Od januára bude Finančná správa uverejňovať na svojom portáli zoznam rizikových subjektov. Môže sa firma proti tomu brániť? Ak áno, ako? Môže sa odvolať? Kde? Hrozia v prípade nesprávneho zaradenia firmy do zoznamu súdne spory?

Odpovedá: Alica Orda-Oravcová, daňová poradkyňa

Zoznam, ktorý bude zverejňovať Finančná správa na svojom webovom portáli, bude obsahovať údaje platiteľov dane, u ktorých boli splnené podmienky na zrušenie registrácie pre DPH. Tieto podmienky sú jednoznačne definované v zákone o DPH. Finančná správa má vo svojom informačnom systéme také údaje, na základe ktorých vie splnenie týchto podmienok s určitou mierou istoty posúdiť. Nie je však vylúčené, že v zozname budú uvádzaní aj platitelia dane, ktorí zákonné podmienky na zrušenie registrácie nesplnili.
Platný daňový poriadok neobsahuje ustanovenia, ktoré by zverejnenie na zozname rizikových subjektov považovali za rozhodnutie správcu dane, preto voči mylnému uvedeniu platiteľa dane v zozname nebude možné podať odvolanie. Podľa môjho názoru vznikne v tomto prípade možnosť podať sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.
V sťažnosti právnická osoba uvedie svoj názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať. Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. V sťažnosti musí byť jednoznačne uvedené, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje, čoho sa sťažovateľ domáha a musí byť sťažovateľom podpísaná.
Neoprávneným uvedením platiteľa dane do zoznamu môže vzniknúť najmä poškodenie dobrého mena platiteľa dane, alebo mu vznikne škoda, lebo jeho odberatelia odstúpia od obchodovania s ním v dôsledku obavy, že budú ručiteľmi za jeho daň. V takomto prípade je možné, aby platiteľ dane alebo iná osoba, ktorej už registrácia bola zrušená, po podaní sťažnosti a poukázaní na porušenie právneho predpisu, i keď podanie sťažnosti nie je nevyhnutným ktorom pred žalobou, podal žalobu na súd. Pripomínam však, že pri náhrade škody je potrebné dostatočne preukázať skutočne vzniknutú škodu. 

---------------------------------------------
3)
Otázka: Čo ak sa firme stane, že sa na tzv. čiernej listine, teda akoby na pranieri, ocitne neprávom? Čo má robiť?

Odpovedá: Peter Málach, výkonný riaditeľ spoločnosti Malach Consulting

Takýto „pranier“ poznám veľmi dobre, lebo mne vyrubili zábezpeku 500-tisíc eur z toho dôvodu, že si na úrade niekto zle pozrel, dokedy som bol spoločníkom firmy. Pritom nový spoločník a konateľ urobil dlh, ktorý prisúdili mne. Jediný spôsob, ktorý zostane v takej situácii, je odvolať sa. Daňový úrad však aj tak zatiaľ nemá presný postup. Alebo skôr – nechce ho zverejniť.
Poznáme však prípady, keď daňový úrad nedodržal svoje vlastné termíny. V takom prípade napríklad právna kancelária ani nemôže pokračovať vo výkone požiadavky pre svojho klienta. Čo má robiť okrem toho, že čaká? Žiaľ, čas plynie a klient čakať nebude. Kancelária stratí uňho svoje meno, jednoducho príde o klienta.

--------------------------------------------
4)
Otázka: Za akých podmienok sa môžem ocitnúť na „čiernej listine"? Nezdá sa vám, že hranica dlhu 170 eur, kvôli ktorej sa už môžem dostat na túto listinu je príliš prísna?

Odpovedá: Peter Pašek, daňový poradca, Accace

Chcem vás upozorniť na to, že táto otázka nie je správne položená. Podľa §81 ods. 4 písm. b) Zákona o DPH bude môcť v predmetnom zozname byť uvedený len ten daňovník u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie k DPH. Takýmito dôvodmi sú, ak platiteľ prestal vykonávať alebo nevykonáva podnikanie podľa §3 ZDPH alebo opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie, opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole. Žiadna z predmetných podmienok však neustanovuje podmienku existencie daňového nedoplatku v sume vyššej ako 170 eur. Suma 170 eur bola zavedená do Daňového poriadku, konkrétne §54 ods. 1 Daňového poriadku a síce vo veci udelenia súhlasu správcom dane na zápisy v obchodnom registri, t.j. takýto súhlas vydá správca dane, ak daňový subjekt nemá daňový nedoplatok v úhrne za všetky dane viac ako 170 eur. Existuje ešte iný zoznam dlžníkov do ktorého sa však daňový dlžník dostane napr. ak suma jeho daňových nedoplatkov napr. v prípade fyzickej osoby presiahla 17 000 eur, resp. v prípade právnickej osoby 170 000 eur k 31. decembru predchádzajúceho roka.

--------------------------------------------
5)
Otázka: Na čo budú slúžiť čierne listiny? Nie je to zo strany daňových úradov šikanovanie podnikateľov?

Odpovedá: Júlia Mucsková, konateľka, JM Account

Váš čitateľ sa obáva zbytočne. Ak patrí medzi poctivých podnikateľov, čomu verím, môže prípravu a uverejňovanie čiernych listín len uvítať. Čierna listina dáva podnikateľov niekoľko možností. Môže si totiž svojho obchodného partnera skontrolovať, či aj on podniká v súlade so zákonom, či nemá voči daňovému úradu, alebo aj zdravotným poisťovniam, dlhy. Lebo aj poisťovne zverejňujú svojich neplatičov. Niekedy sa však stane, že na zozname sa objavia ľudia omylom. Dúfam, že v prípade Finančného riaditeľstva sa také niečo stávať nebude. Nebolo by však správne ani to, že sa na čiernu listinu nedostane ten, kto na ňu oprávnene patrí. 
Čierna listina je však správna vec a poctivý podnikateľ sa jej nemusí báť. Z mojich skúsenosti totiž vyplýva, že firiem, ktoré nedbajú na svoju administratívu a komplikujú tak účtovníkom život, je pomerne dosť. Veľmi pri tom závisí od konateľa tejto firmy. Žiaľ, aj ja mám skúsenosti s lajdákmi, ktorí majú vo svojej účtovnej agende neporiadok. Mnohí sú aj veľmi slušní a dôslední, doklady od nich dostávam načas a s daňovými úradmi nie sú potom problémy.

-----------------------------------------------
6)
Otázka: Prípravu zoznamov rizikových subjektov považujem za chybu. Lebo pri dnešnom neporiadku v dodávateľských a odberateľských vzťahoch sa ľahko stane, že sa firma dostane do druhotnej platobnej neschopnosti a nedokáže včas zaplatiť dane a odvody. To má potom byť „zavesená“ na internete ako nejaký podvodník? Čo si o tom myslíte?

Odpovedá: Vladimír Sirotka, účtovný a ekonomický poradca,  Actoris system

Myslím si, že tieto zoznamy treba hodnotiť s chladnejšou hlavou.  Veď čo s takým podnikateľom, ktorého pracovníci daňových úradov nedokážu zastihnúť v sídle jeho firmy, alebo jeho adresa je nepresná, alebo zámerne neuvádza správnu adresu?  V takejto situácii nám môžu čierne listiny pomôcť. Lebo neraz narážame na firmy, ktoré zoberú zálohu a potom ich treba naháňať, aby dodali zaplatený tovar. V eseročkách je totiž móda vziať zálohu a potom sa s nimi komunikácia preruší. Takže si myslím, že ak niekto naozaj poruší zákon, prečo by o tom verejnosť a podnikatelia nemali vedieť? Čierna listina je totiž ochrana poctivých firiem, aby si pred takýmito firmami dali pozor. Preto ani naša asociácia malých podnikov nemá k zoznamu rizikových subjektov výhrady. Treba však citlivo zvažovať, aby sa doň dostali naozaj len firmy, ktoré porušili zákon. Lebo ak sa doň  zapíše aj firma, ktorá sa neprevinila, ťažko si bude naprávať svoj imidž.

------------------------------------------------