Máte na konte oceňovaný soundtrack k filmu Amélia z Montmartru či Good Bye, Lenin! Podľa čoho si vyberáte filmy, pre ktoré tvoríte hudbu? 

Pri Amélii to bolo celkom bezbolestné. Zavolal mi režisér Jean-Pierre Jeunet, či môže použiť moje skladby vo filme. A ja som povedal áno. Takže na tom až takú zásluhu, ako mi pripisujú, nemám. Boli to ľahko a kvalitne zarobené peniaze (smiech).

Takže nemáte blízko k filmovej hudbe?
Good Bye, Lenin! bola výnimka. Tam som si dal na soundracku záležať a tvoril som hudbu špeciálne pre film.

Prečo?
Pretože sa mi páčil, chytil ma za srdce.

Je to film spätne a satiricky reflektujúci socializmus. Čím si získal vás ako francúzskeho multiinštrumentalistu?
Bavil scenár, bavil ma nápad. A nebudem klamať – bola to aj dobrá príležitosť zahrať si s veľkým orchestrom a dostať za to dobre zaplatené.

Ktoré riešenie máte radšej?
To prvé, ako pri Amélii, nemusel som pre to urobiť nič extra a zlizol som smotanu (smiech). Nemám veľmi rád filmovú hudbu, vlastne nie že by som nemal, ale nejako sa pre to špeciálne nenadchýnam. Hudba s pohyblivými obrázkami nie je pre mňa nejako extra výnimočná. Ale to ste
asi nechceli počuť.

A čo je pre vás zaujímavé?
Hudba. Tvorenie hudby bez dôvodu. Vlastne len pre jeden dôvod – hudbu samotnú.

https://www.youtube.com/embed/gKqHjFtX7iE

To vám ide, kritici vás radia k ikonám modernej hudby.
To ma nezaujíma. Ja chcem posúvať hranice hudby.

Robíte to, spájate klasiku s minimalizmom, elektronikou, šansónom a najnovšie aj s rockom.
Rád sa hrám s nástrojmi. A snažím sa v hudbe nemať limity. Experimentovať s tempom, hlukom a robiť z toho niečo, čo vás nenechá chladnými.

Máte nejaký kľúč, podľa ktorého kombinujete nástroje?
Asi ani nie. Niekedy použijem nástroje, ktoré ležia pri sebe (smiech). To je dobrý dôvod, nie?

Keďže tie kombinácie a oprášené nástroje sú aj na albumoch Radioheadu a Toma Waitsa, tak asi áno.
Mňa hra zo zvukom baví. Baví ma búrať limity medzi štýlmi a hudobnými nástrojmi. Ale už sa opakujem.

Váš nový album Dust lane je opäť iný ako predchádzajúci, prečo je rockový?
Môj prvý album bol akustický, ale toto rockové dielo je vyvrcholením určitej cesty. Teraz veľa hrávam na gitare a to chce dobrý rock. Pre mňa nie sú moje albumy také rôzne. Je to len taká normálna hudobná evolúcia.

https://www.youtube.com/embed/qnhe1i-iQqc

Mnoho hudobníkov neexperimentuje. Ak sa niečo predáva, je to ten správny druh hudby.
Ja nemám túto potrebu. Nikdy som nerobil veľké koncerty. Až v poslednom čase sa dostávam pred veľké publikum. Mám jednoduchý recept: úprimnosť a poctivosť v hudbe.

Baví vás to nové hranie naživo?
Veľmi. Neustále sme na turné a neviem sa toho nabažiť.

Chcete svojou hudbou aj niečo povedať?
Neverím na odkazy. Hudba je abstraktná. Je to delenie sa o pocity s ľuďmi. Takže nič špeciálne, žiadny svetový mier. Neznášam všetky tieto odkazovačky. Nemám rád, keď hudobníci vybehnú na pódium a kričia tie otrepané frázy. A nemám rád ani politiku v hudbe. Načo. Mňa stále viac fascinuje to tvorenie.

Nie je to drzé?
Je, ale môžem si to dovoliť (smiech).

https://www.youtube.com/embed/ITQpforqQJQ

Kto je Yann Tiersen
Je to francúzsky skladateľ, multiinštumentalista a spevák. Jeho hudba sa objavuje vo filmoch ako Amélia z Monmartru či Good Bye, Lenin! Kritika ho miluje, pretože posúva hranice hudby. Kombinuje klasiku, elektroniku či šansón. Hrá na desiatku nástrojov (husle, gitara, klavír, orgán, harmonika...) a krásne spieva. Každý jeho album je iný, ten posledný Dust Lane je rockový „vypaľovák“, kde napríklad často hrá na husliach. Medzi jeho fanúšikov partia Radiohead i Tom Waits. Je držiteľom mnohých hudobných cien, ktoré ho (podľa vlastných slov) nezaujímajú. Patrí medzi francúzsku a svetovú hudobnú špičku.

https://www.youtube.com/embed/9vopaDE_9aE