Seriózna sprostredkovateľská agentúra by si od uchádzača o prácu nemala žiadať žiadne peniaze. „Podľa slovenskej i európskej legislatívy je sprostredkovanie práce pre uchádzača o zamestnanie zdarma,“ hovorí Peter Peregrim zo spoločnosti Manpower. Niektoré agentúry si podľa neho účtujú poplatky za to, že odporučia vhodné ubytovanie či spôsob dopravy. Vo veľkých medzinárodných agentúrach je však aj toto zadarmo.
V súvislosti s otvorením pracovného trhu stúpol počet pracovných ponúk z Rakúska a Nemecka. Na portáli Profesia.sk je teraz viac ponúk do týchto krajín ako kedykoľvek predtým a mnohé z nich sú aj finančne veľmi zaujímavé. Niektoré inzeráty pridali sprostredkovateľské agentúry, iné priamo zamestnávatelia.
Na pohovor cez agentúru
Služby personálnych agentúr využívajú najmä ľudia, ktorí si sami prácu v Rakúsku alebo Nemecku nevedia nájsť. Podľa personalistov je na začiatok agentúra istejšou cestou. „Agentúra pozná požiadavky spoločnosti, ktorá hľadá zamestnanca, čo jej umožňuje odporučiť uchádzačovi firmu alebo pozíciu, ktorá zodpovedá jeho kvalifikácii a skúsenostiam. Agentúra má so zamestnávateľom určitý vzťah a vie uchádzača predať lepšie ako by to dokázal sám,“ tvrdí Michal Batis z personálnej agentúry Grafton. Podľa neho sú uchádzači odporučení agentúrou pre zamestnávateľa zárukou kvality.
Niektoré agentúry ponúkajú aj rôzne doplnkové služby – napríklad vám pošlú vzor životopisu v jazyku krajiny, v ktorej sa budete uchádzať o prácu. Mnohé majú slovenských zamestnancov, takže s vami dokážu komunikovať v slovenčine. Dôležité je to napríklad pri podpisovaní pracovnej zmluvy. Podpísať dokument, ktorému nerozumiete, lebo je v cudzom jazyku, sa neodporúča v žiadnej krajine. S agentúrou to máte ľahšie – čo treba, vám preložia a tiež je menšia pravdepodobnosť, že by vás niekto podviedol.
Zlé skúsenosti
Ani agentúry však nie sú dokonalé. Prirodzene sledujú skôr svoj zisk ako spokojnosť zamestnanca. Stal sa prípad, že agentúra nevypovedala zmluvu klientom, od ktorých utiekli viaceré opatrovateľky. Naďalej od nich berie peniaze a posiela k nim stále nových ľudí.
Anna Kvočeková je opatrovateľka v Rakúsku. Najprv pracovala sprostredkovane cez veľkú opatrovateľskú agentúru, no teraz si už hľadá zamestnanie sama. „Keď je opatrovateľka vo veľkej agentúre, ktorá má dosť klientov, práca sa nájde ľahšie. Sama som si našla robotu vždy tak do troch týždňov. Agentúra nájde niekedy rýchlejšie, niekedy nie,“ rozpráva.
Agentúra podľa nej vyrieši niektoré problémové situácie v rodinách, ktoré by opatrovateľky museli riešiť len odchodom – spomína napríklad situáciu, keď rodina opatrovateľke zakázala sprchovať sa. „Pri veľkej agentúre je predpoklad, že sa postará, hoci ja s ňou nemám dobré skúsenosti.
V centrále vo Viedni pracujú Slovenky a správali sa k nám hnusne,“ pokračuje Anna Kvočeková. Podľa nej sa agentúra správala podľa hesla „drž hubu a pracuj“ – všetko bolo v poriadku, kým opatrovateľka nič nechcela.
Prácu si v Rakúsku alebo Nemecku dokáže sám vybaviť hlavne ten, kto vie dobre po nemecky. Najlepšie je, keď už má skúsenosti so zamestnaním v týchto krajinách a orientuje sa v ich úradoch práce.
Ubytovanie
Niektoré agentúry zabezpečujú pre svojich pracovníkov aj ubytovanie, iné nie. V mnohých inzerátoch sa dá dočítať, že ubytovanie a strava sú zabezpečené zamestnávateľom, alebo v nich nájdete aspoň informáciu, koľko vás ubytovanie vyjde.
Napríklad inzerát, v ktorom sprostredkovateľ ponúka prácu v nemeckých McDonaldoch a Burgerkingoch, uvádza plat 1 000 – 1 200 eur mesačne, pričom za ubytovanie zaplatíte 206 eur plus poplatky za spotrebiče.
Opatrovateľky a zamestnanci hotelov majú v tomto výhodu – ubytovanie, a prípadne aj strava, je už súčasťou ich zamestnania. Opatrovateľky bývajú v rodinách, ktoré im platia aj jedlo.
V inzerátoch sa píše mzda, z ktorej sa už náklady na stravu a ubytovanie nebudú odpočítavať. Z organizačných vecí Anna Kvočeková odporúča preveriť si vopred, či bude sociálne odvody platiť rodina alebo opatrovateľka. „Ja si sociálne odvody platím sama, ale sú aj také prípady, keď ich platí rodina,“ hovorí.