Fedor Frešo pre HN: Varga a Hammel sa potrebujú (video)

Nie je bežné, aby hudobník napísal knihu. Nechceli ste vydať radšej hudobný prierez vašou tvorbou?
Možno, že by to niekoho zaujímalo, ale prierez mojou tvorbou by vyzeral ako best of všetkých skupín, v ktorých som fungoval. To znamená spojiť nespojiteľné. Nemal som potrebu hovoriť hudbou. Naopak, mal som pocit, že sa dokážem vykoktať aj v písanom prejave.

Nikdy ste nešetrili ostrou kritikou na adresu kolegov, no v knihe nie sú. Skrotli ste?
Nepovedal by som, že som skrotol. Asi narážate na moje zverejnené denníky. Tie som písal v plnom afekte a opisoval som vtedy čerstvé zážitky a všetko som vnímal ináč. Vtedy som bol do toho úplne ponorený a oveľa mladší. Mal som vyhranenejšie názory. Toto je skôr uprataný pohľad.

Boli ste vždy po boku veľkých hudobníkov. Neprekáža vám to, že ste vždy v ich tieni?
Viete, hral som v Soulmene, Prúdoch, v Collegium Musicum i vo Fermáte, ale toto mi nikdy v živote neprekážalo. Nepovažoval som to za krivdu. Tú úlohu som si sám zvolil pred mnohými rokmi, keď som si začal hrať na basu. Celý život som sa snažil byť najlepším sidemanom. Nemal som ambície byť frontman. Aj keď som bol niekedy trochu prchká povaha, naučil som sa byť diplomatom a bratom pre spoluhráčov. Každý je iný a trochu strelený.

Prečo sa to nenaučili Pavol Hammel a Marián Varga?
Nie som odborník na ich vzťahy, ale stačí si ich porovnať. Hammel je ukáznený, má v živote veľký poriadok a je disciplinovaný a Marián je bohém. Žije nad zemou. Je nepraktický človek, niektoré veci zo života odmieta vykonávať.

Aj preto sa „ich“ skupina Prúdy rozpadla?
Títo dvaja chlapci dokážu spolu v hudbe niečo vytvoriť, čo už niekoľkokrát dokázali. Z hudobnej stránky sa dokážu vynikajúco doplniť. Ale každý si za života vypestoval silnú individualitu nielen z hudobnej, ale i ľudskej stránky, a to sa niekedy odpudzuje. A tým pádom aj spoločná hudobná cesta.

Neprekonateľné rozdiely?
Oni sa navzájom potrebujú. Aj keď vzťah sa nedá označiť za idylu.

Ako si s nimi rozumiete vy?
Ku každému mám iný prístup. Oni sú úplne iní a vzdialení jeden od druhého. Nemôžem napríklad vtipkovať na jednu tému s oboma. Aj preto som sa rozhodol napísať tú knihu. Lebo ľudia okolo mňa boli pestrí. Každý má veľa pozitív, ale aj vecí, ktoré škrípu.

Nebolo to aj v tom, že Marián Varga, na rozdiel od Pavla Hammela, vystupoval radikálne voči bývalému režimu?
Toto nebola téma na rozpory. Marián bol veľmi špecifický rebel, ale bol ním aj Paľo – len iným spôsobom. Napríklad ich súčasne prijali do Zväzu slovenského skladateľov. Hammel vyštudoval právo a Varga nedokončil ani konzervatórium. Boli to oheň a voda.

Soulman, Prúdy, Collegium Musicum, Fermáta. S ktorým zoskupením sa vám hralo najlepšie?
Nemám nič proti nikomu. Ani proti Hammelovým pesničkám, ani Vargovi, ktorý absolútne postavil na hlavu všetko to bluesové a rockové, čo bolo na svete a začal si hrať to svoje bartókovské poňatie (Béla Bartók, maďarský hudobný skladateľ, pozn. red.).

A s kým sa vám najlepšie fungovalo?
Skôr odpoviem podľa toho, s kým hrám najdlhšie, lebo to bude asi odpoveď. Hoci som dodnes členom Prúdov, teraz je to Collegium Musicum. Preto Marián Varga.

V minulosti boli navrchu kapely s náročnou hudbou, dnes dominuje najmä pop. Prečo?
Ľudia spohodlneli. Počúvajú len rádio, ktoré nemá ambíciu púšťať dobrú hudbu, ale zarobiť. Ľahšie sa predávajú hamburgery ako kvalitné jedlo...

Ste teraz pravá ruka Mariána Vargu, chystáte niečo nové?
Neviem, my máme niečo, čo funguje niekoľko desaťročí a mohlo by sa stať, že sa nám nepodarí prekonať samých seba... Svojím spôsobom dúfam, no neviem. Ale napríklad s Fermátou nový album chystáme.