Anuita pochádza z latinského slova annuus – ročný, no definícia pojmu je komplikovaná – pravidelné pevné ročné plynutie pevne stanovených platieb počas určitého špecifikovaného obdobia. Inými slovami, je to pravidelné platenie na vopred dohodnutý čas. Anuitou je aj hypotéka. Splátka hypotéky je anuitnou splátkou. Výška splátky je stále rovnaká, mení sa vnútorná štruktúra – istina a úrok. O anuitách sa hovorí v súvislosti s našimi dôchodkami z druhého piliera.
Prečo sa hovorí o anuite pri dôchodkoch?
Na vysvetlenie: dôchodok z prvého piliera je pravidelná mesačná dávka. Jej výška závisí od administratívneho určenia, dĺžky platenia odvodov, výšky príjmu. V zjednodušenom vyjadrení je to dávka, ktorej výška je určená zákonom. Tí, ktorí odvádzajú odvody na dôchodkové zabezpečenia, prispievajú na dôchodok. To, čo sa vyzbiera na odvodoch v Sociálnej poisťovni, sa obratom ruky rozdelí medzi dôchodcov (Pozri obrázok 1). Tento model vznikol koncom 19. storočia ako Bismarckov model starobného a invalidného poistenia. Dôchodok bol vyplácaný osobám starším ako 70 rokov. Program bol financovaný z odvodov zamestnaných. V čase uvedenia tohto programu bola priemerná dĺžka života 45 rokov a len málokto sa dožil príjmu. Dnešný prvý pilier má veľký problém v podobe znižujúceho sa počtu prispievateľov a zvyšujúceho sa počtu poberateľov dôchodku.
Obrázok 1. Jednoduchá schéma vyplácania dôchodkov v prvom pilieri
Dôchodok z druhého piliera bude anuitnou splátkou. Počas svojho aktívneho života si každý sporiteľ v druhom pilieri sporí na svojom dôchodkovom účte. Keďže ide o dlhodobé sporenie, končiace sa vstupom sporiteľa do penzie, DSS-ky sú povinné tieto úspory zhodnocovať podľa dopredu dohodnutej investičnej stratégie. Na konci sporenia bude každý sporiteľ disponovať sumou, za ktorú si „kúpi“ doživotnú penziu. Filozofia dôchodku je postavená na individuálnom účte. Dôchodok má dve fázy: akumulačnú (sporenie) a anuitnú (dôchodok/renta). (Pozri obrázok 2.)
Obrázok 2: Ilustračný príklad na akumulačnú a výplatnú fázu sporenia na dôchodok
A čo sú teda anuity? A prečo sa pri anuitách hovorí o poisťovniach?
Prekvapujúco je vyplácanie pravidelnej dávky poistný produkt. Má charakter etického produktu. Etického preto, lebo sa kalkuluje so smrťou.
Klient – budúci dôchodca, si „kupuje“ pravidelnú dávku (penziu) na určitý čas – do smrti. Poisťuje sa, že počas svojho života až do smrti bude pravidelne dostávať peniaze v dohodnutej výške.
Dokedy bude poisťovňa platiť?
Na tento účel slúžia úmrtnostné tabuľky Štatistického úradu. Tie hovoria, aká je v priemerná dĺžka dožitia. U žien je stredná dĺžka života pri narodení 79,45 a u mužov 72,47 roka, v priemere 76,01 roka (ŠÚ SR – úmrtnostné tabuľky 2012). Poisťovňa teda predpokladá, že jej klienti sa v priemere dožijú toľko rokov, koľko definujú príslušné tabuľky. Klientovi vypočíta anuity na určitý čas – do predpokladaného priemerného veku dožitia.
U mužov je teda štatistický predpoklad, že priemerne bude žiť na dôchodku 10,47 roku (72,47 - 62) a u žien sa očakáva, že budú žiť na dôchodku 17,47 roku (79,45 - 62) v priemere 14,01 roku (76,01 - 62). Tento fakt musí vziať do úvahy aj anuitný produkt. Sumu, ktorú klient našetril v DSS-ke, prepočíta tak, aby mu pravidelne, v rovnakej výške, vyplácal dôchodok až do naplnenia času zmluvy – smrti. Tá suma je zaplatená na začiatku – vstupom do dôchodku, a poisťovňa sa zaväzuje platiť. Samozrejme, že je pre poisťovňu riziko, keď jej klient žije dlhšie, pretože vypláca viac, ako od klienta získala. To je však podstata poistného rizika. Vyššie výdavky na dlhšie žijúcich sú kompenzované peniazmi, ktoré má od klientov, ktorí umrú skôr, ako je priemerná dĺžka dožitia. Za toto znášanie rizika si poisťovňa účtuje poplatok, ktorý je príjmom poisťovne.
Poisťovňa sumu, ktorá je určená na výplatu, drží na samostatnom tzv. technickom účte. Tieto peniaze konzervatívnym spôsobom zhodnocuje tak, aby bola dosiahnutá technická úroková miera. Nakupujú sa teda bezpečné dlhopisy s rôznou dĺžkou splatenia.
Výšku dôchodku môžu ovplyvniť aj také faktory, ako je pozostalostný dôchodok, alebo ďalšie doplnkové produkty, ktoré poisťovne môžu ponúknuť k základnému produktu. Ak sú podmienky na finančnom trhu priaznivejšie a úrokové sadzby sú vyššie, môže sa to odraziť vo vyššom zhodnotení istiny, a teda vo vyššom dôchodku.
Koľko vlastne stojí doživotný dôchodok?
Vychádzajme z priemernej dĺžky života na dôchodku, napríklad 15 rokov. Poistnú matematiku si môžeme ukázať na jednoduchom výpočte:
Máte 20 000 eur. Tieto peniaze dáte na kôpku a každý mesiac si z nej vezmete 100 eur (váš dôchodok). Po roku vám ubudne 1 200 eur a celá kôpka zmizne o 16 rokov a 8 mesiacov. To sa rovná približne priemernej dĺžke života na dôchodku. Po 16 rokoch a 8 mesiacoch už nemáte nič a príjem si musíte zabezpečiť z iného zdroja (úročenie som pre jednoduchosť vysvetlenia vynechal).
Anuitný dôchodkový produkt funguje tak, že poisťovňa zoberie od klienta 20 000 eur a z tej sumy bude doživotne vyplácať asi 100 eur. Ak klient zomrie skôr, tak dostane to, čo mu poisťovňa stihla vyplatiť. Ak klient žije dlhšie, ako je deklarovaná priemerná dĺžka života na dôchodku (14 rokov), tak mu poisťovňa platí 100 eur, hoci sa minul celý jeho balík peňazí na výplatu, až do jeho smrti – dôchodok. Podľa prieskumu trhu stojí 100 eur doživotného dôchodku okolo 20 000 eur.
Možno sa zdá, že témou anuít sa nemusíme zaoberať, pretože je to veľmi sofistikovaná téma. Opak je pravdou. Budeme o nej počuť čoraz viac. Dôvodom je fakt, že kvalitnejší dôchodok si zariadime len tým, že už počas pracovného života si budeme privátne sporiť. A následne si vyberať z niektorých z anuitných dôchodkových programov životných poisťovní. Už dnes sú dostupné produkty na trhu. Nakoniec, aj ten povestný švajčiarsky dôchodok je vo veľkej miere vyplácaný anuitným spôsobom z privátneho sporenia. Ale o tom niekedy nabudúce.
|
Rastislav Podhorec |