Viac než dve tretiny (72 percent) mladých ľudí si myslia, že vo firme, kde robia, sa nevyužívajú na maximum ich zručnosti a schopnosti. Nielen to, predstavitelia takzvanej miléniovej generácie dávajú firmám jasne najavo, že v 21. storočí by sa už nemali tak prioritne zameriavať len na zisky a produkciu, ale viac na ľudí a na ich ciele. Teda aj na lepšiu budúcnosť vo všeobecnosti.
Vyplýva to z čerstvého prieskumu spoločnosti Deloitte realizovaného medzi mladými – Millennial Survey 2015. Jeho výsledky naznačili, že firmy, predovšetkým na rozvinutých trhoch, sa budú musieť výrazne zmeniť. Len tak totiž dokážu pritiahnuť a udržať si budúcu pracovnú silu. Svedčí o tom aj ďalšie zistenie – pre šiestich z desiatich príslušníkov miléniovej generácie je „zmysluplný cieľ“ jedna z príčin, prečo pracujú tam, kde pracujú.
V miléniovej generácii, ktorá je relatívne častým používateľom sociálnych sietí – hovorí sa o nej ako o „superprepojenej miléniovej generácii“ – sa objavuje aj čoraz častejšie zvažovanie podnikateľského smerovania podniku. Až 77 percent tejto skupiny uviedlo, že cieľ, ku ktorému smerujú ich firmy, bol jeden z dôvodov, prečo sa v nej rozhodli pracovať.
Ambície mladých ľudí
Mimoriadne zaujímavý je aj fakt odhaľujúci ambície. Viac než polovica mladých (53 percent) si vie predstaviť, že sa stanú lídrami alebo vrcholovými manažérmi vo svojej súčasnej organizácii. V tomto sú však rozdiely medzi názormi miléniovej generácie na rozvíjajúcich sa trhoch a medzi mladými na rozvinutých trhoch. Až 65 percent odpovedajúcich v priestore rozvíjajúcich sa trhov uviedlo, že by chceli tento cieľ dosiahnuť. Na rozvinutých trhoch však má takúto predstavu len 38 percent.
Zmena prístupu
Spoločnosť Deloitte urobila spomínaný prieskum medzi budúcimi lídrami z 29 krajín, pričom sa pýtala na efektívne vedenie, ako funguje podnikanie a aký má vplyv na spoločnosť. Väčšina (až 75 percent) miléniovej generácie si myslí, že podniky preferujú len vlastné ciele a nestarajú sa o zlepšovanie spoločnosti.
„Odkaz je jasný. Pri pohľade na svoje kariérne ciele sa miléniová generácia rovnako zaujíma o to, ako podnik rozvíja svojich ľudí a ako prispieva k rozvoju dnešnej spoločnosti, jeho produktov a ziskov,“ povedal Marián Hudák, vedúci partner spoločnosti Deloitte na Slovensku. „Tieto zistenia by mali byť pre podniky, najmä na rozvinutých trhoch, dôrazným signálom, že musia zmeniť prístup k miléniovej pracovnej sile, inak budú riskovať, že ostanú pozadu.“
Ďalšie zistenia z prieskumu
Sektor technológií, médií a telekomunikácií je najzaujímavejší:
- tento sektor poskytuje najcennejšie zručnosti. Muži (24 %) ho označili dvakrát častejšie než ženy (13 %) za najlepší na prácu. Z hľadiska širších sektorov sa vodcovstvo vníma najsilnejšie práve v uvedenom sektore (33 %). Okrem toho, keď sa príslušníkov miléniovej generácie pýtali, ktoré firmy považujú za najväčších lídrov, na vrchole rebríčka sa umiestnili spoločnosti Google a Apple. Obe získali po 11 %.
Muži z miléniovej generácie sa viac snažia dostať do vedúcich pozícií:
- muži v porovnaní so ženami o niečo častejšie uvádzali, že by chceli dosiahnuť „vrcholovú pozíciu“ vo svojej organizácii. Ženy tiež menej často hodnotili svoje vodcovské schopnosti pri ukončení vysokej školy ako výborné; 27 % mužov oproti 21 % žien ohodnotilo túto zručnosť ako výbornú. Pri otázke, na čo by kládli dôraz vo vedení, ženy častejšie uvádzali rast a rozvoj zamestnancov. Na túto oblasť sa podľa mnohých v ich súčasných firmách neprihliada.
Mení sa charakteristika vodcovstva:
- dnešná miléniová generácia prikladá nižšiu hodnotu viditeľným lídrom (19 %), lídrom s dobrými kontaktmi (17 %) a technicky zručným lídrom (17 %). Namiesto toho definuje skutočných lídrov ako stratégov (39 %), inšpiratívnych (37 %) a príjemných ľudí (34 %) a vizionárov (31 %).
Prieskum oslovoval cielenú skupinu mladých:
- v prieskume sa oslovilo viac ako 7 800 ľudí z 29 krajín. Všetci sa teda narodili po roku 1982, majú VŠ titul, sú zamestnaní na plný úväzok a pracujú najmä vo veľkých (s viac ako 100 zamestnancami) organizáciách v súkromnom sektore.