Na Slovensku sa s podobnými nápadmi stretneme len ťažko. Vymožiteľnosť práva je na takej nízkej úrovni, že sa o to ani nikto nepokúša. Na druhej strane Atlantického oceána sa však vinník hľadá všade. Niekedy aj tam, kde nie je.
1. Liebeck vs. Mcdonald´s
Pravdepodobne najznámejší prípad týkajúci sa americkej vynaliezavosti v žalobách. V roku 1992 žalovala 79-ročná Stella Liebeck fastfoodový reťazec Mcdonald´s za popáleniny tretieho stupňa. Tie si spôsobila po tom, ako sa pri šoférovaní poliala horúcou kávou. Napriek tomu, že káva je vo väčšine prípadov kávou, ak je horúca, Mcdonald´s podával tie svoje v záujme dosiahnutia lepšej chuti pri teplote až 82 stupňov Celzia. Pôvodne navrhované odškodné vo výške 800 amerických dolárov sa po žalobe zvýšilo na 2,7 milióna. Reťazec bol povinný zároveň znížiť i teplotu svojich káv.
2. Brock vs. Brock
V roku 1995 žaloval Brock z väzenia sám seba. I keď to znie nepochopiteľne, mal na to pádny dôvod. V roku 1993 po požití nadmerného množstva alkoholu stratil zábrany. Podľa jeho vyjadrenia alkohol spôsobil narušenie jeho kresťanských hodnôt, čo viedlo nakoniec k tomu, že bol nútený urobiť skutky, ktoré v skutočnosti urobiť nechcel. Tými boli vlámačky a lúpeže. Za tie dostal 23 rokov za mrežami. Z toho dôvodu sa rozhodol žalovať samého seba o 5 miliónov dolárov. Keďže si bol vedomý svojej insolventnosti a toho, že je vo väzení, dúfal, že prípadnú vysúdenú sumu uhradí štát. Šikovný nápad však súd zamietol.
Ilustračná snímka: Flickr.com/Seattle Municipal Archives
3. Normans vs. Honda
Karen Norman sa v roku 1995 utopila vo svojom aute Honda po tom, čo s ním opitá vletela do zálivu. Dôležité však bolo, že sa pri incidente zachránila Karenina spolujazdkyňa. Tá však na rozdiel od Karen nemala zapnutý pás. Rodičia Karen sa preto rozhodli žalovať spoločnosť Honda za defektné nastavenie pásov, ktoré spôsobili smrť ich dcéry. Honda v roku 1991 inštalovala do áut pásy s automatickým upínaním. Porota odsúhlasila rodičom odškodné vo výške 65 miliónov dolárov. Odvolací súd však žalobu odmietol. Žalobcovi sa nepodarilo dokázať, že iný pás by smrť dcéry nespôsobil alebo by výrazne zvýšil šancu na jej prežitie.
4. Roller vs. Copperfield
Christopher Roller sa pred súdom v roku 2005 označoval za boha. Svoju žalobu smeroval na azda najznámejšieho kúzelníka všetkých čias. Roller požadoval od Davida Copperfielda 10 percent jeho životných príjmov alebo odhalenie jeho kúzelníckych tajomstiev. Ich pôvod podobne ako svoj označil za božský. Podľa neho porušovali zákony fyziky a svoju božskosť čerpali práve z neho, čím mu spôsobovali škodu. Súd, samozrejme, žalobu zamietol.
5. Pearson vs. Chung
V roku 2005 sudca Pearson žaloval majiteľov čistiarne vo Washingtone. Čistiareň sudcovi stratila jeho obľúbené nohavice. Požadoval neuveriteľných 67 miliónov dolárov ako odškodné za spôsobenú nemajetkovú škodu. Pearson sa odvolával najmä na reklamný banner spoločnosti, ktorý hlásal „spokojnosť zaručená“. Prípad sa po odvolaniach skončil až v roku 2009. Neúpešne pre sudcu.
6. Nichols vs. Lowe´s Home Center
Ronda Nichols požadovala v roku 2006 od obchodu s domácimi potrebami ako odškodné 100-tisíc dolárov. Dôvodom boli jej poranenia hlavy a chrbta, ktoré utrpela po útoku divého vtáka. Ten sa stal pred samotným obchodom. Obchod bol podľa jej tvrdení povinný zabezpečiť bezpečnosť priestoru pred ním a divého vtáka vyhnať. Podľa súdu však obchod nebol majiteľom ani osobou starajúcou sa o vtáka. Žaloba bola zamietnutá.
7. Rosenberg vs. Google
Posledný z neuveriteľných príbehov sa týkal ženy z amerického štátu Utah. Tá pri nočnej prechádzke v roku 2010 použila známu aplikáciu spoločnosti Google na navigovanie. Keďže sa bezvýhradne spoliehala na aplikáciu, nešikovne odbočila na rýchlostnú cestu bez krajnice. Následne ju zrazilo auto. Od Googlu požadovala odškodné vo výške 100-tisíc amerických dolárov. Podľa nej ju mal varovať, že cesta nie je vhodná pre peších. Na druhej strane Google sa bránil tým, že v takom prípade by musel každého používateľa varovať nielen pred nebezpečenstvom cesty, ale aj pred alkoholom, nezodpovednými vodičmi, zverou, nedostatkom osvetlenia a pod. Súd dal za pravdu Googlu.