Investori si žiadajú vysokoškolákov

Zatiaľ poslednou dobrou investičnou správou z vášho kraja je INA Kysuce, ktorá získala zákazky a bude prijímať ľudí. Ako to pomôže vášmu kraju?
Žilinský kraj má dlhodobú strojársku tradíciu a dobré zázemie v strednom odbornom vzdelávaní, ako aj vo vysokom školstve. V kraji je etablovaný i ložiskový priemysel, z čoho ťaží aj spoločnosť INA Kysuce, ktorá je najväčším zamestnávateľom v regióne Kysuce a spolu s Kia Motors Slovakia patrí k najväčším zamestnávateľom v kraji. Informácia o plánovanom zvýšení počtu zamestnancov u takého významného zamestnávateľa je určite dobrou správou pre všetkých, ktorí hľadajú prácu. Pozitívom je tiež značný podiel pozícií s požiadavkou na vysokoškolské vzdelanie.

Smerujú do vášho regiónu ďalšie investície, prípadne máte rozpracované nové projekty?
Ďalšou investíciou, ktorá vyzerá sľubne, je firma Mobis. Verím, že rokovania dopadnú dobre a postaví sa tu nový závod pre takmer tristo ľudí. Úzko spolupracujeme aj s regionálnou kanceláriou SARIO v Žiline a naša úloha spočíva najmä v podporných činnostiach. Ako príklad uvediem nedávnu návštevu viceprezidenta Čínskej obchodnej a investičnej agentúry, s ktorým sme rokovali o možnostiach spolupráce a prílevu investícii najmä v oblasti rozvoja infraštruktúry a cestovného ruchu.

Čo môžete zahraničným, ale aj domácim investorom ponúknuť?
Investori svorne uvádzajú, že náš kraj a krajské mesto Žilina je strategickou železničnou a cestnou dopravnou križovatkou európskeho významu, čo je pre nich veľmi dôležité z hľadiska logistiky. Nemenej dôležité je tiež plánované dobudovanie diaľničnej siete, ktorá nás spojí so susednými regiónmi v Česku s Moravskosliezkym krajom a v Poľsku so Sliezskym, s Opolským a Malopolským vojvodstvom, kde je takmer 10-miliónový trh. Keď k tomu pripočítame vzdelaný ľudský potenciál a priaznivé podnikateľské prostredie, tak je jasná ponuka, prečo majú investori záujem o náš kraj. V katalógu investičných príležitostí ponúkame investorom približne 100 tzv. zelených a hnedých parkov v Žilinskom kraji. Rovnako im pomáhame etablovať sa v novom prostredí a vytvárať im v rámci našich kompetencií vhodné podmienky na ich investície.

Pomáhate im so získaním dotácií od štátu?
Národná schéma investičnej pomoci je plne v kompetencii štátu, no, pochopiteľne, ako županovi a poslancovi Národnej rady mi na rozvoji nášho kraja veľmi záleží.

Začiatkom roka sa zmenili pravidlá prideľovania investičných stimulov a aj ich výška. Pre Žilinský kraj to vo väčšine prípadov znamenalo ich zníženie. Sťažilo to získavanie nových investícií?
Vzhľadom na celkovú ekonomickú situáciu je možné pozorovať zníženie investičnej aktivity v podnikateľskom sektore, čo sa prejavuje nielen v Žilinskom kraji, ale aj v iných. Faktom je, že veľká časť investícií je realizovaná bez investičnej pomoci zo strany štátu, no i napriek tomu sú viaceré firmy v plusových číslach. Každá prosperujúca firma v našom kraji si zaslúži našu pozornosť, veď desiatky, stovky či tisícky zamestnancov sú zároveň živiteľmi rodín.

Na vašej webovej stránke Katalógu investičných príležitostí sa píše, že Žilinský kraj je miesto s nezanedbateľným investičným potenciálom. Kde je ten potenciál podľa vás?
Silnou stránkou nášho kraja je už spomenutá strategická poloha v stredoeurópskom priestore, v ekonomickom trojuholníku Ostrava – Katovice – Žilina. Verím, že po dobudovaní chýbajúcich dopravných prepojení (D3 a R5) sa jeho potenciál ešte zvýši. Význam a možnosti uvedeného trojuholníka si uvedomujeme, čoho dôkazom je založenie Európskeho zoskupenia územnej spolupráce TRITIA. Členmi zoskupenia sú, okrem Žilinského samosprávneho kraja, aj Moravskosliezsky kraj (Česko), Sliezske a Opolské vojvodstvo (Poľsko). Oblasťou s veľkým potenciálom na ďalší rozvoj je rozhodne cestovný ruch. Žilinský kraj síce patrí k najnavštevovanejším krajom v rámci Slovenska, ponúka širokú paletu atraktivít a služieb, priestor na zlepšenie tu však stále existuje.

Podľa informácií od podnikateľov, ich najväčším problémom je hlavne dopravná infraštruktúra? Čo v tomto smere podnikáte?
Z hľadiska nadradenej dopravnej infraštruktúry sú v Žilinskom kraji niektoré problematické miesta, na ktoré dlhodobo upozorňujeme. Uvedomujeme si, že na európskej ceste pri Strečne vznikol problémový a preťažený úsek. Problémovým miestom je aj doprava cez Kysuce smerom na Českú republiku a Poľsko, nedobudovaná rýchlostná cesta R3 cez Turiec a Oravu. Pozitívom sú aktuálne správy o termínoch začatia výstavby tunela Višňové (D1) a úsekov diaľnice D3 na Kysuciach. Žilinský samosprávny kraj do skvalitnenia a modernizácie ciest II. a III. triedy investuje nemalé prostriedky zo svojho rozpočtu a eurofondov a v tomto úsilí budeme pokračovať aj budúcom programovacom období 2014 – 2020. V súčasnosti vidíme ako jeden z problémov dopravnej infraštruktúry v kraji tiež neutešený stav ciest I. triedy v správe štátu.

Pripravujú sa vo vašom kraji nejaké zmeny – územnoplánovacie, daňové...?
Územný plán je pravidelne aktualizovaný a reaguje na aktuálne rozvojové potreby kraja. V súčasnosti pripravujeme nový územný plán vrátane územného generelu dopravy Žilinského kraja. Ich financovanie je plánované zo štrukturálnych fondov prostredníctvom Regionálneho operačného programu.