Trendom na bratislavskom kancelárskom trhu je výstavba budov na mieru pre jedného veľkého nájomcu. Na menšie firmy myslia skôr majitelia stavieb, ktoré nie sú typickými modernými biznis centrami, prípadne sú dlhodobo neprenajaté.
"Samozrejme, pre developéra vždy zostane zaujímavejší jeden väčší klient ako viacero menších, pretože je pre neho jednoduchšie rokovať s jedným nájomcom a pripraviť mu priestory. Naopak, u menších nájomcov môže dosiahnuť vyššie nájomné," uviedol pre agentúru TASR Oliver Galata z realitno-poradenskej spoločnosti CBRE Slovensko.
Malé firmy majú menej možností
Malé a stredne veľké firmy majú podľa vedúceho oddelenia kancelárskych nehnuteľností JLL Dalibora Surového na trhu štyri alternatívy. "Prvou z možností je usadiť sa vo väčšej budove, ktorá je na trhu známa ako budova jedného nájomcu, a byť tak v 'tieni' tejto spoločnosti," priblížil. Zvoliť si môžu aj klasický multi-tenant komplex, tam však ich meno môže zaniknúť pri veľkom množstve ostatných spoločností.
Ďalej majú možnosť ísť do menšej kancelárskej budovy, kde pri určitých výmerách hrozí, že firma bude roztrúsená na viacerých poschodiach. Štvrtou je voľba nebytových priestorov v rámci rezidenčných projektov, ktoré sú často využívané ako kancelárie.
Rozhoduje nájom a flexibilita
Za najdôležitejší faktor pre menšie spoločnosti označila riaditeľka divízie prenájmu administratívnych priestorov Colliers International Michaela Horeličanová náklady súvisiace s nájmom a flexibilitu pri dĺžke kontraktu. Takíto klienti podľa nej hľadajú zväčša kancelárie s výmerou okolo 30 až 50 štvorcových metrov (m2). Pri stredne veľkých firmách je najväčší dopyt po 150 až 250 m2, eviduje však aj požiadavky na jednotlivé kancelárie už od 10 m2.
Surový upozornil, že ak ide o veľkého nájomcu, prispôsobuje sa lokalita a služby v blízkom okolí. "Menší či stredne veľký nájomca sa, presne naopak, prispôsobuje lokalite a hľadá pre svojich zamestnancov časť mesta pohodlne dostupnú autom, s dostatočným počtom parkovacích miest v okolí budovy, so zastávkami mestskej hromadnej dopravy, stravovacími prevádzkami, službami ako pošta, notár a podobne," opísal.
Odborníci sa zhodujú, že zelený certifikát zaručujúci nižšie prevádzkové náklady menšie firmy nevyžadujú. Zelené budovy majú totiž väčšinou aj vyššie nájomné, preto malé a stredné podniky hľadajú optimálny pomer medzi nákladmi a výškou nájomného. "Z tohto pohľadu vychádzajú najvýhodnejšie budovy, ktoré nie sú staré, teda majú do 10 rokov, ale nemajú zelený certifikát," zhodnotil Galata.