Nielen ľudia plytvajú potravinami, ale aj obchodníci, ktorí ich predávajú. Ak napríklad nadsadia cenu, ostanú im na pulte. Pred skončením lehoty spotreby ich síce zlacnia o 25 až 50 percent, ale keďže už nevyzerajú čerstvo, všetko sa nepredá a obchodníkovi neostane nič iné, len ich vyhodiť. Prečo predajcovia takto plytvajú potravinami? Spýtali sme sa podpredsedu Predstavenstva COOP Jednoty Slovensko Martina Katriaka.
Obchodníci ceny potravín premršia a keď ich nepredajú, dajú ich do „akcie“. No aj tak len málokto má o ne záujem, lebo už nevyzerajú čerstvo a napokon ich predajcovia vyhodia. Prečo to robia, nie je to neúcta k potravinám?
Hoci nerád, ale musím s vami súhlasiť. Veľakrát sú totiž obchodníci v rámci konkurenčného boja nútení mať od otvorenia predajne až po záverečnú, úplný sortiment výrobkov. Potom vznikajú také situácie ako ste povedali. Ale k cenám sa nebudem vyjadrovať, lebo každý podnikateľ v obchode má svoje, o ktorých si myslí, že sú najlepšie nastavené a že nimi dokáže prilákať zákazníka.
Je ale normálne aby sa takto plytvalo potravinami, keďže mnohí ľudia na ne ani nemajú?
Na jednej medzinárodnej konferencii sa konštatovalo, že v potravinárskych obchodoch vo Viedni ostane po záverečnej toľko chleba a pečiva, koľko spotrebuje rakúske mesto Graz za celý deň. (Graz má zhruba 300-tisíc obyvateľov - pozn. HN). To je obrovské množstvo. Ale nejde len o problém Viedne, či iných miest a štátov. Je to aj problém Slovenska. Aby obchodníci poskytovali čerstvý tovar, sú nútení ho mať až do záverečnej. Samozrejme, otázkou je, čo potom s ním.
Čo potom s ním?
Buď tovar pred záverečnou zlacnia, alebo ho vyhodia. Iné riešenie nie je.
Čo hovoríte na znižovanie gramáže balených výrobkov, napríklad salámov? Už sa bežne nebalia po 100 gramoch, ale len po 80, či dokonca 75 gramoch, ale cena ostáva rovnaká. Mnohí spotrebitelia si to však nevšimnú. Nie je to voči nim nekorektné?
COOP Jednota malospotrebiteľské balenia prispôsobuje želaniu zákazníkov. Nie každý zje naraz 10 až 15 dekagramov salámy. A keď sa obal otvorí, na druhý, či tretí deň už výrobok nie je kvalitný. Nemôžem s vami súhlasiť v tom, že ak sto gramov výrobku stálo v minulosti jedno euro, tak teraz je pri 75 gramoch cena rovnaká. Kto to takto robí, nie je slušný obchodník.
Mnohé mäsové výrobky, najmä salámy sú príliš mastné. Na etikete je napríklad uvedené, že obsahujú až 93 percent bravčového a hovädzieho mäsa, ale už na pohľad je v nich slaniny viac ako polovica. Nie je to podvod? (M. Katriakovi sme ukázali konkrétny salám, ktorý obsahoval približne 60 percent slaniny. Nebol však z COOP Jednoty.)
Ja si zásadne nekupujem vákuovo balené salámy. Uprednostňujem ich čerstvosť, takže si ich vždy nechám nakrájať v predajni. Takúto salámu, ako ste mi ukázali, by som si nekúpil. Ale nie preto, že by som v nej hľadal chybu, ale preto, že takúto porciu by som nezjedol (75 gramov - pozn. HN).
Šunky, alebo šunkové salámy vo vákuovom, igelitovom obale často „plávajú“ vo vode. Prečo?
Je to hlavne dôsledok zlej manipulácie s výrobkom. Stáva sa to pri opakovanom vyberaní a vkladaní potraviny do chladiaceho pultu. Potom v obale vzniká voda.
A nie je to tým, že výrobcovia pridávajú do nich vodu, aby zarobili?
Každý výrobok obsahuje vodu, ktorá v ňom „pracuje“. Ak sa s potravinou nesprávne narába, tak stráca svoje pôvodné vlastnosti. Výsledekom je, že sa z výrobku odparí viac vody, ktorá ostane v obale. Nepredpokladám však, že pri dnešnej, prísnej kontrole zo strany štátu, by niektorý z výrobcov pridával do svojich produktov vodu.
Ale výrobcovia to robia.
Ale zatiaľ nikto nikoho pri tom nepristihol.
Čo teda odporúčate spotrebiteľom? Môžu si bez obavy kupovať aj „vodovú“ šunku?
Dokazuje to, že nebola správne uskladnená. Nič iné sa k tomu nedá povedať.
----------------------------------------------
V Európskej únii sa každoročne vyhodí takmer 90 miliónov ton potravín. Na každého občana únie tak pripadne za rok až 179 kilogramov odpadu z potravín.
Európska komisia odhaduje, že plytvanie potravinami sa za posledné roky zvýšilo až o 50 %. Zároveň vypočítala do roku 2020 nárast objemu potravinového odpadu o ďalších 40 %, čo predstavuje 126 miliónov ton. Preto v EÚ paralelne prebieha viacero iniciatív na zefektívnenie výroby a spotreby potravín. Rok 2014 bol vyhlásený za Rok Európskej únie boja proti plytvaniu potravinami.
Zdroj: Potravinárska komora Slovenska